Na okraj neudelenia (komisiou) a pridelenia dotácie (radou) pre časopis Verbum

Na rozdiel od minulého roka časopis Verbum dostal finančnú dotáciu z Fondu na podporu umenia (FPU).¹ Napriek tomu v redakcii neoslavujeme. Záleží totiž nielen na podpore, ale aj na spôsobe jej pridelenia. Podľa komisie, ktorá o časopisoch rozhodovala, si časopis Verbum nezaslúži od FPU ani euro. Keďže však podľa nového štatútu má rada fondu ako nadradený orgán právomoc zvrátiť rozhodnutie komisie, časopis Verbum vďaka rade podporu dostal.

Vo Verbume oceňujeme, že sa Rada FPU nestotožnila s odporúčaním komisie. Avšak považujeme za dôležité vyjasniť, prečo toto rozhodnutie rady vítame. V súčasnom mediálnom kontexte sa totiž takéto rozhodnutie automaticky interpretuje „politicky“ a nie meritórne.

Podľa nás však rozhodnutie komisie týkajúce sa Verbumu nebolo spravodlivé, minimálne nie s prihliadnutím na dôvody, ktoré jednotliví členovia komisie aj samotná komisia prezentovali. Časť z nich je vyslovene nepravdivá, iné výroky sú zas manipulatívne alebo majú charakter výlučne subjektívneho úsudku, ktorý by nemal slúžiť ako podklad pri rozhodovaní, alebo sú príliš vágne na to, aby sa dali nezávisle posúdiť. Verejnú mediálnu komunikáciu niektorých členiek komisie preto považujeme za neprofesionálnu a poškodzujúcu dobré meno tak FPU, ako aj časopisu Verbum.

Prečo si podľa komisie Verbum nezaslúži podporu?

Na stránkach Denníka N spisovateľka Veronika Šikulová, predsedníčka komisie pre podporu časopisov, kritizuje rozhodnutie Rady FPU poskytnúť príspevok na činnosť časopisu Verbum týmito slovami: „Sme vo Fonde na podporu umenia a tento magazín nemá s kultúrou a umením nič spoločné, možno raz za tri čísla sa tam objaví nejaká báseň. Nemáme nič proti kresťanskému magazínu, ale mali by o podporu žiadať inde.“

Podobne sa vyjadrila aj iná členka komisie Veronika Krejčová pre denník SME: „Veľmi zvláštna situácia nastala aj s magazínmi Verbum a Pole. Ani jeden nemá žiadnu umeleckú reflexiu a sú vyslovene radikálne názorovo orientované. Verbum kresťansky a časopis Pole šíri konšpirácie… Nemám najmenší problém s tým, aby katolíci mali vlastný časopis, no nemali by ho financovať z Fondu na podporu umenia, keď v ňom chýba umenie. Môžu si ho pokojne financovať z cirkevných peňazí.“

V oficiálnom zdôvodnení komisia FPU napísala túto jednu vetu: „Žiadateľ nesplnil deklarované smerovanie časopisu a nevenoval dostatočnú pozornosť reflexii aktuálnej kultúry a umenia.“

Uvedené výroky postupne rozoberiem a pridám k nim krátky komentár.

Šikulová: „Verbum nemá s kultúrou a umením nič spoločné.“ Krejčová: „Nemá žiadnu umeleckú reflexiu“

Tieto tvrdenia členiek komisie sú očividne nepravdivé. Od roku 2021, keď sme prevzali vydávanie časopisu, vyšlo dvanásť tlačených čísel a paralelne publikujeme aj na webe. Dovedna vyšlo 253 textov, z toho 63 vyslovene o slovenskom i zahraničnom umení 20. a 21. storočia (výtvarnom, hudobnom, filmovom, divadelnom, multižánrovom, poetickom i prozaickom). Ďalej to bolo 47 recenzií a 43 textov o kultúre vo filozofickom zmysle. Celkovo sme publikovali 17 súčasných poetických útvarov.

Aby som tieto čísla ilustroval, uvediem dva pohľady na štruktúru vybraných čísel. Tak napríklad v minulom roku sme vydali číslo 1/2024 s témou O slovenskej kultúrnosti.

V tomto čísle sme uverejnili:

• dlhšie tematické úryvky z nikdy nepublikovanej eseje Ladislava Hanusa, významného slovenského filozofa kultúry 20. storočia, O slovenskom vkuse;
• kritickú esej Kde sa stratilo katolícke umenie? o príčinách stagnácie katolíckeho umenia od Michala Čopa;
• kritickú esej Ladislav Hanus, kánon a postsedliaci. Rozprava o kultúrnosti vtedy a dnes, v ktorej sme porovnali Buzalkových Postsedliakov (2023) s Hanusovou Rozpravou o kultúrnosti (1943);
• esej Ján Pavol II. a inšpirácia pre kresťanskú kultúru v ťažkých časoch o odkaze pápeža Jána Pavla II. pre kultúru a umenie a špeciálne pre kresťanskú kultúru;
• filozoficko-teologický rozhovor s filozofom Petrom Dvořákom;
• dva texty týkajúce sa (okrem iných súvislostí) súčasnej liturgickej hudby pri príležitosti 60. výročia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý priniesol závažné zmeny v liturgickej hudbe;
• ukážky zo súčasnej slovenskej autorskej poézie rehoľníka z rádu pavlínov;
• dve rozsiahle recenzie divadelnej hry Ježiš z Montrealu od Mareka Godoviča a Petra Janků(okrem toho sme o tejto hre urobili aj verejnú diskusiu Verbum talkshow za účasti dramaturga divadelnej hry Daniela Majlinga);
• recenziu knihy Zbytečný kněz od Bryana Houghtona (Hesperion, 2023).

Ako možno tvrdiť, že obsah Verbumu nemá s „kultúrou a umením nič spoločné“ alebo že „nemá žiadnu umeleckú reflexiu“, ako tvrdia členky komisie, nedokážem pochopiť. Obsah hovorí sám za seba.

Aby nevznikol dojem, že vyššie spomenuté číslo je výnimkou, dovolím si ešte jeden príklad.

Decembrové číslo Verbumu 4/2023 Katolícka moderna stále moderná? reflektovalo otázku, či je tento literárny smer v slovenskej literatúre 20. storočia ešte relevantný a inšpiratívny aj dnes.

Vyšli v ňom eseje a odborné texty od literárnych teoretikov, historikov, básnikov:

• prierezové texty o katolíckej moderne od Matúša Marcinčina a Petra Tollaroviča;
• literárnohistorická esej o katolíckej moderne opierajúca sa o metódu Martina Putnu od Samuela Trizuljaka;
• literárnovedná esej o diele Karola Strmeňa od Kataríny Džunkovej;
• historická reportáž o stretnutí s Jankom Silanom a jeho tvorbou od Františka Mikloška;
• súčasná umelecká reportáž spojená s dosiaľ nepublikovanou ukážkou Silanovho románu Dom opustenosti od Andreja Gejdoša;
• rozhovor s maliarom Stanislavom Ondrušom (na obálke časopisu je originálne Ondrušovo výtvarné dielo),
• odborná esej o viere v slovenskom divadle v novodobej histórii Slovenskej republiky od divadelného teoretika a kritika Mareka Godoviča;
• umelecký text o láske k maďarčine od českej autorky Alžběty Janečkovej;
• doposiaľ nepublikovaná autorská poézia Kataríny Džunkovej;
• recenzia Marcinčinovej knihy o Karolovi Strmeňovi;
• recenzia hudobného albumu Piráti krásy (zhudobnené verše J. Silana);
• recenzia Tollarovičovej knihy o Hlbinovi (Post Scriptum, 2023)
• a profilový portrét nobelistu Jona Fosseho od Mareka Godoviča.

Mrzí ma, že zaťažujem čitateľa, ale považujem za potrebné ukázať fakty², ktoré hovoria samy za seba.

Šikulová: „Raz za tri čísla sa tam objaví nejaká báseň“

Nuž, realita je, že od čísla 4/2023, teda v posledných piatich číslach časopisu, vyšla autorská poézia v každom čísle. Celkovo vyšlo vo Verbume od roku 2021, keď sme prebrali vydávanie časopisu, 17 súčasných poetických útvarov od začínajúcich i etablovaných básnikov (Džunková, Krásenská, Gavura, Palaščák, Milčák a mnohí ďalší).

Šikulovej vyjadrenie je teda vyslovene nepravdivé. Je to zarážajúce, keďže ho vyslovila predsedníčka komisie, ktorá posudzovala úroveň jednotlivých časopisov. Ako možno mať dôveru v kvalifikovanosť posudkov samotnej komisie, keď aj v oblasti faktov, ktoré sa dajú celkom jednoducho zistiť náhľadom do obsahu, tvrdenia jej predsedníčky odporujú realite?

Krejčová: Verbum ako vyslovene radikálny názorovo orientovaný kresťanský časopis

Pani Krejčová sa pre denník SME vyjadrila takto: „Veľmi zvláštna situácia nastala aj s magazínmi Verbum a Pole. Ani jeden nemá žiadnu umeleckú reflexiu a sú vyslovene radikálne názorovo orientované. Verbum kresťansky a časopis Pole šíri konšpirácie…“

Už som ukázal, že daná časť výroku o umeleckej reflexii sa nezakladá na faktoch. Teraz zareagujem na tvrdenie o radikalizme Verbumu. Slovo radikálny, z lat. radix, môže mať aj pozitívny význam: „idúci ku koreňom“, „k jadru veci“. V tomto zmysle sa Verbum usiluje byť časopisom, ktorý sa snaží o lásku k pravde, napríklad aj tým, že na vedeckej úrovni zdrojuje texty a narába s citáciami, alebo tým, že sa usiluje pri interpretácii kultúry vychádzať z kresťanských predpokladov.

Avšak pani Krejčová neprisúdila pojmu radikálny pozitívnu konotáciu, ale negatívnu, keď kresťanský charakter Verbumu dala na jednu úroveň so šírením konšpirácií. Slovu radikálny tak priradila významy ako „veľmi pomýlený“, „extrémny“ či „veľmi nebezpečný“, keďže šírenie sprisahaneckých názorov na politický poriadok môže byť pre spoločnosť nebezpečné. V tomto zmysle je však jej zdôvodnenie vyslovene manipulatívne. Veď kto by už nesúhlasil s tvrdením, že štát nemá podporovať nebezpečné časopisy, ktoré šíria konšpiračné teórie?

Je však Verbum časopis, ktorý pre svoju kresťanskú orientáciu má byť daný na jednu úroveň s časopisom, ktorý podľa pani Krejčovej šíri konšpirácie? Priznám sa, že naozaj netuším, z čoho vychádza uvažovanie pani Krejčovej. Kým ho však nepodloží serióznym argumentom, tak jej vlastný výrok sa bude dať interpretovať presne v tých intenciách, ktoré ona sama adresuje iným.

Šikulová: „Nemáme nič proti kresťanskému magazínu, ale mali by o podporu žiadať inde“

„Nemám najmenší problém s tým, aby katolíci mali vlastný časopis, no nemali by ho financovať z Fondu na podporu umenia, keď v ňom chýba umenie. Môžu si ho pokojne financovať z cirkevných peňazí,“ doplnila Krejčová.

Na štruktúre dvoch vybraných čísel časopisu i na celkových číslach som ukázal, že vo Verbume nechýba reflexia umenia. Verbum navyše prezentuje aj príklady súčasného umenia, ktoré zvyčajne korešpondujú s témou časopisu. Tak napríklad v čísle 2/2022 Hľadá sa katolícke umenie boli na obálke aj vnútri časopisu vizuálne kompozície na tému katolíckeho umenia v súčasnej spoločnosti vytvorené priamo pre toto číslo mladou umelkyňou Máriou Mitríkovou. Číslo 3/2024 zas malo na obálke aj vnútri reprinty súčasnej umeleckej ikonografickej tvorby celosvetovo známej ukrajinskej umelkyne Ivanky Demchuk. A dalo by sa pokračovať.

Čo je však zarážajúce, sú odporúčania, aby si „katolíci“ či „kresťanský magazín“ hľadali podporu inde a nie v FPU. „Môžu si ho pokojne financovať z cirkevných peňazí.“ (Krejčová)

Šikulová sa k týmto tvrdeniam prihlásila aj vo vyjadrení pre Postoj. „Oproti časopisom pre umenie však má možnosti inej podpory, trebárs medzi kresťanskými periodikami,“ dodala.

Nuž, od členiek komisie by som očakával skôr dobre vyargumentované zdôvodnenia ich rozhodnutí než nevyžiadané rady tohto charakteru. Ak to pani Šikulová s pani Krejčovou myslia tak, že Verbum jeho kresťanský charakter vylučuje z fondu, ktorý podporuje umeleckú a kultúrnu reflexiu, tak je to jasne diskriminačné. Je v tom aj kus irónie, keď štátna inštitúcia vylučuje z oblasti podpory časopis pre jeho kresťanský charakter, pričom samotný štát sa v ústave hlási k cyrilo-metodskému dedičstvu. Nevraviac o tom, že kultúrne a umelecké dedičstvo Európy je podstatne späté s kresťanstvom.

„Žiadateľ nesplnil deklarované smerovanie časopisu a nevenoval dostatočnú pozornosť reflexii aktuálnej kultúry a umenia“

Chcem krátko zareagovať aj na oficiálne vyjadrenie komisie. Na prvý pohľad vidieť názorový posun medzi mediálnymi vyjadreniami jej členiek (ťažko sa ubrániť pocitu ich zaujatosti) a oficiálnym vyjadrením komisie. Kým predsedníčka a členka komisie nevidia vo Verbume žiadnu umeleckú reflexiu, oficiálne zdôvodnenie je zdržanlivejšie, keďže Verbumu nevyčíta, že by kultúrnu a umeleckú reflexiu nemal, ale že ju nemá dostatočnú.

Nuž z jednej vety sa nedá spoľahlivo interpretovať, čo komisia považuje za dostatočnú a čo za nedostatočnú pozornosť reflexii aktuálnej kultúry a umenia. Tu môžem iba apelovať na oprávnené očakávanie žiadateľov i širšej verejnosti lepšieho zdôvodňovania rozhodnutí komisie, aby ich bolo možné nezávisle posúdiť. Azda si časopisy, ktoré grantovej výzve venovali nemalý čas a úsilie, zaslúžia v odôvodnení rozhodnutia viac ako iba jednu vágnu vetu.

Zároveň chcem zareagovať aj na prívlastok aktuálna pred slovom kultúra. Zadanie výzvy totiž hovorí o kultúre všeobecne, nie výlučne o aktuálnej kultúre. Dokonca sa v ňom explicitne uvádza aj možnosť podpory pre časopisy, ktoré sa zaoberajú dejinami umenia, ako aj podpory pre detské časopisy. Použitie tohto slova sa teda zdá nad rámec kritérií uvádzaných v zadaní výzvy.

Verbum reflektuje nielen aktuálnu kultúru a umenie, ale venuje sa aj kultúre v jej dejinnej šírke, ako aj v širšom umeleckom, náboženskom či filozofickom zmysle. To, že nespadáme do presne vymedzenej „škatuľky“ a nie sme iba veľmi úzko umelecký časopis, neznamená, že Verbumu nie je vlastný aj umelecký a kultúrny charakter. Recenzujeme divadlo (tu, tu, tu), hudbu (tu, tu, tu), knihy (tu, tu, tu), píšeme filozofické, teologické či literárne eseje o fenoménoch na priesečníku kresťanstva a súčasnej kultúry a spoločnosti.

Verbum – časopis pre kresťanskú kultúru založili v roku 1946 katolícki intelektuáli a básnici okolo Ladislava Hanusa a Janka Silana a nadviazali ním na tvorbu časopisov ako Kultúra či Obroda. Od roku 2021 vydávanie časopisu prebralo Spoločenstvo Ladislava Hanusa. Okrem Hanusovho intelektuálneho krúžku sa v redakcii inšpirujeme aj zahraničnými autormi, ako napr. T. S. Eliot, C. S. Lewis, Flannery O’Connor, Sigrid Undset, Gertrud von le Fort, Dariusz Karłowicz a ďalší. Všetkých spája nielen tvorba inšpirovaná kresťanskou vierou, ale aj šírka ich záujmu o kultúru. Ich texty (napr. tu alebo tu) sa dotýkajú fenoménov kultúry a spoločnosti v širšom, filozofickom zmysle.

Vylučovať filozofické či teologické eseje z oblasti reflexie kultúry a umenia je ako odstrihávať kultúru a umenie od ich najhlbších koreňov. Ak by podľa komisie kresťanská filozofická či teologická reflexia kultúry nespadala do oblasti oprávneného záujmu kultúrneho a umeleckého časopisu, tak potom by musela vylúčiť z oblasti kultúry a umenia mnohé texty slávnych intelektuálov a literátov vrátane nositeľov Nobelovej ceny. Bola by napríklad Eliotova esej Idea kresťanskej spoločnosti podľa komisie už za hranicou podpory, lebo „nedostatočne reflektuje súčasné umenie“? Alebo Undsetovej eseje Moderná žena, Sexuálna výchova v školách či Svätosť v našich časoch by boli za hranicou s konštatovaním, že „to nemá s umením nič spoločné“? Navyše esej literáta predsa nestráca svoje literárne a umelecké kvality tým, že sa tematicky dotýka kultúry v jej širšom, filozofickom zmysle.

Zdá sa však, že ani komisia FPU nie je vo veci definovania hraníc kultúry a umenia konzistentná, keďže nechce a ani nepodporuje len čisto umelecké časopisy zamerané na reflexiu súčasného umenia. Komisia totiž podporila aj historické či detské časopisy, kritický ľavicový portál, ktorý reflektuje „politické, spoločenské a kultúrne fenomény“, feministický webzine, ktorý „publikuje rozhorčené komentáre, analýzy aj prózy“, alebo časopis, ktorý pokrýva svet „queer kultúry, vedy a života“. A nakoniec, v iných grantových výzvach má FPU aj medziodborové výzvy, ktoré sa týkajú celého spektra humanitných vied, a nie je to na prekážku.³ Je naozaj ťažko pochopiteľné, prečo Verbum – časopis pre kresťanskú kultúru je podľa komisie mimo oblasti podpory kultúrno-umeleckého fondu.

Nemyslím si, že je povinnosťou štátu podporovať všetky aktivity na poli kultúry a umenia, hoci je spravodlivé, ak štát vytvára priaznivé podmienky na rozvoj najmä vyššej kultúry vrátane kresťanskej. Ak sa však štát raz rozhodol podporovať kultúru a umenie aj prostredníctvom grantov FPU, potom je nevyhnutné, aby to robil naozaj férovo a aby oficiálne zdôvodnenia komisie, ako aj verejné vyjadrenia jej členov obstáli v kritickej reflexii. Vyjadrenia členov komisie by nemali vzbudzovať dojem zaujatosti, resp. že kultúru a umenie redukujú iba na oblasť súčasných sekulárnych, postmoderných filozofických a umeleckých smerov.

„Pri kresťanskom magazíne Verbum [pani Šikulová s pani Krejčovou v diskusii s Radou FPU] cítili, že argumenty nemajú žiadnu váhu… [lebo] tento magazín nemá s kultúrou a umením nič spoločné, možno raz za tri čísla sa tam objaví nejaká báseň.“⁴ Zmyslom vyjadrenia zrejme malo byť, že Rada FPU nerozhodovala relevantne na základe argumentácie. Skutočnosť, pokiaľ ide o časopis Verbum, je však taká, že je to práve nepravdivá a manipulatívna argumentácia členiek rady, ktorá kríva na obe nohy a poškodzuje tak dobré meno časopisu, ako aj dôveryhodnosť a profesionalitu FPU.

1. Časopisu Verbum bola schválená dotácia 35 000 eur. [↩]
2. Komisia FPU ani v roku 2023 nepridelila Verbumu dotáciu s podobným odôvodnením ako v roku 2024. [↩]
3. Aj v prípade iných výziev (https://www.fpu.sk/sk/podpora/3-6-4-medziodborove-kulturno-vzdelavacie-aktivity-pre-deti-mladez-a-dospelych) sú však namieste otázniky. Napríklad festival Hanusove dni v roku 2023, keď na ňom vystúpili takí významní svetoví intelektuáli ako teológovia Scott Hahn a Thomas Joseph White či politickí myslitelia z liberálneho aj konzervatívneho spektra ako Ivan Krastev a Ryszard Legutko, dostal od komisie zamietavú odpoveď a nebola mu pridelená dotácia. [↩]
4. Podľa denníka Postoj Veronika Šikulová neskôr svoje vlastné slová pre Denník N poprela: „Predsedníčka odbornej komisie Šikulová pre Postoj odmietla, že by podľa nej Verbum nemal nič spoločné s kultúrou a umením.“ [↩]