Ústrednou tézou knihy je, že západná sexuálna kultúra 21. storočia nie je v záujme žien, ale naopak, v záujme mužov s vysokou sociosexualitou, pričom vplyv liberálneho feminizmu znemožňuje veľkej časti žien uvedomiť si túto skutočnosť, keďže zjavné problémy spojené so sexuálnou revolúciou považuje len za malú cenu, ktorú je potrebné zaplatiť za osobnú sexuálnu slobodu. Toto tvrdenie je potrebné rozmeniť na drobné. Perryová na rozdiel od mnohých iných feministických autoriek osviežujúco vychádza z poznatkov evolučnej psychológie a akceptuje, že okrem fyzických rozdielov existujú aj vrodené psychologické rozdiely medzi mužmi a ženami. Osobitne si všíma práve sociosexualitu, čo je osobnostná črta spočívajúca v miere ochoty zúčastniť sa na nezáväznom sexuálnom styku mimo partnerský vzťah. Muži majú v priemere vyššiu mieru sociosexuality ako ženy, a teda viac profitujú z výdobytkov sexuálnej revolúcie, napríklad z výrazného zvýšenia spoločenskej akceptácie, resp. normalizácie predmanželského sexu, pornografie, prostitúcie, sadomasochizmu či rôznych sexuálnych fetišov. Liberálny feminizmus vníma kriticky ako časť feminizmu, ktorý absolutizuje sexuálnu slobodu na úkor iných hodnôt, respektíve aj na úkor biologickej reality pohlavných rozdielov.

Perryová považuje za ústredný pojem sexuálnej revolúcie odkúzlenie sexu (sexual disenchantment), čím naráža na sociologický pojem odkúzlenia sveta, spopularizovaný Maxom Weberom. V tomto smere cituje konzervatívneho novinára Aarona Sibariuma, ktorý napísal: „Ak vedecká revolúcia odkúzlila svet a la Weber, potom sexuálna revolúcia odkúzlila sex tým, že ho deregulovala.“ Za týmto prístupom je presvedčenie, že sex nemá „žiadnu inherentnú hodnotu okrem tej, ktorú mu pripíšu dospelí súhlasiaci súložiaci“ (s. 150). Takéto uvažovanie sa podľa autorky v liberálnom feminizme stalo článkom viery, ktorému však v praxi takmer nikto neverí. Poukazuje pritom napríklad na kauzu MeToo, keď žiadna z liberálnych feministiek nemala problém odsúdiť konanie filmového producenta Harveyho Weinsteina, ktorý okrem iného ponúkal ženám z prostredia kinematografie kariérny postup výmenou za sexuálne služby (s. 13). Sama spomína, že napríklad pre mnohých svojich zamestnávateľov varila v práci kávu, hoci to nemala v popise práce, ale nikoho by nenapadlo dávať varenie kávy pre zamestnávateľa nad rámec pracovnej zmluvy a sexuálne obťažovanie na jednu úroveň. Taktiež spomína kauzu v Británii, keď niektorí prenajímatelia ponúkali mladým ženám nájom nie za peniaze, ale za poskytovanie sexuálnych služieb (sex for rent). Pripomína, že takýchto prenajímateľov pranierovali tí istí ľudia, ktorí inak požadujú legalizáciu prostitúcie, kde sa sex predáva nie za nájom, ale za peniaze, ako bežnej práce (sex work is work). Je zrejmé, že ono odkúzlenie sexu je falošné už len z bazálnych biologických dôvodov. Sex je prostriedkom ľudskej reprodukcie, z evolučného hľadiska existenčnou nevyhnutnosťou pre ďalšie zachovanie druhu, preto je jasné, že ľudská psychika je vyvinutá ho vnímať inak ako hranie hry Monopoly či prechádzku po lese. Ako píše autorka, pri varení kávy pre zamestnávateľa „nikto neotehotnie či nedostane pohlavnú chorobu, ktorá spôsobí neplodnosť. Nikto nebude trpieť posttraumatickou stresovou poruchou či inou duševnou poruchou. A nikto sa nestane v dôsledku toho neschopný zdravých intímnych vzťahov po zvyšok života“ (s. 13).