Priestor pre spiritualitu v súčasnom umení na putovnom festivale Into the Miracles 1. až 4. júla 2023.
Púť má svoje významné miesto v dejinách kresťanstva. Púť k Svätému hrobu do Jeruzalema, púť do Canterbury, Santiaga de Compostela, v poľskom kontexte do Čenstochovej, na Slovensku do Levoče. Sú to cesty, počas ktorých má putujúci možnosť vnoriť sa do svojho vnútra a vďaka fyzickej námahe, útrapám i nebezpečenstvám si zostriť duchovný zrak na všetko to, čo ho vzďaľuje od Boha.
Púť ako cesta premeny, nachádzania nových podnetov, na ktoré nie sme zvyknutí počas všedných dní, dostáva nové opodstatnenie i formu aj pre ľudí, ktorí už nehľadajú náboženské podnety, ale chcú popri svojej rutinnej práci nájsť priestor aj pre istú „spiritualitu“. A tú nachádzajú v umení. Dobrou príležitosťou pre naplnenie takýchto očakávaní bol festival Into the Miracles, ktorý putujúcim divákom priblížil desiatky umeleckých diel.
Tvorivé zásahy do ekosystému
Začiatky umenia site-specific 1 môžeme nájsť na prelome 19. a 20. storočia, keď tvorcovia z experimentálnych divadiel začali hľadať pre uvedenie svojich diel iný než klasický priestor. Nachádzali autentické prostredia ako ulice, kostoly, parky. Za predchodcov konceptuálneho umenia možno považovať Kurta Schwittersa či Marcela Duchampa. Prejavy body art, video art, earth art, performancia či land art sa v 70. a 80. rokoch 20. storočia vo výtvarnom umení objavujú aj na Slovensku v dielach Milana Adamčiaka, Rudolfa Sikoru a ďalších. Slovensko zaznamenalo najvýraznejší nárast umenia site-specific v 90. rokoch, keď pozvoľna vznikali projekty, ktoré dokázali reflektovať autentické spojenie človeka s priestorom. V prípade Into the Miracles ide o jedinečnosť rozsahu putovania a inštalovaných diel.
Na ceste sa nachádzali desiatky výtvarných, zvukových inštalácií, performancií či koncertov umiestnených do prírodného prostredia, sakrálnych priestorov, chátrajúcich technických či kultúrnych objektov, či poľovníckych posedov.
S myšlienkou umeleckej púte za výtvarnými, performatívnymi či hudobnými dielami prišlo v rámci medzinárodného projektu Divadlo Pôtoň z Bátoviec. Ide o jedno z najvýznamnejších slovenských nezávislých divadiel bez stáleho súboru, sídliacom v kultúrnom dome v Bátovciach. Pod vedením režisérky Ivety Ditte Jurčovej a dramaturga Michala Ditteho vytvorilo počas svojej existencie niekoľko oceňovaných inscenácií, ktoré sa dotýkali emigrácie, ekológie či skrytých tráum minulosti.
Vytvoriť cestu za umením je tak divadlu vlastné. Diváci na ich inscenácie už roky cestujú, ak ich nevidia priamo na festivale. Divadlo pôsobí v regióne Hontu a Tekova, ktorého dobre utajené prírodné či architektonické krásy sa teraz rozhodli zviditeľniť aj pre približne sto pútnikov, ktorí na začiatku júla 2023 putovali po asi 70 kilometrovej trase cez dediny, lesy a polia.
Umenie dedinských kostolov
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
- Site-specific (v preklade: špecifické miesto) Názov prvýkrát použili v 70. rokoch 20. storočia mladí sochári Patricia Johanson, Dennis Oppenheim, a Athena Tacha.– Pod týmto názvom sa označuje umenie, ktoré je späté s konkrétnym priestorom. Často sú to priemyselné haly, bývalé synagógy, banky, liečebne, ale aj prírodné prostredia. Inštalácia či už výtvarná, tanečná, hudobná, divadelná, filmová alebo perfomatívna je unikátna a nedá sa preniesť z miesta, pre ktoré bola vytvorená. Často je ním inšpirovaná, a tak zostáva pre dané miesto jedinečnou.[↩]
