VERBUM

Hillbilly Thomists – Living for theOther Side (album). 2021.

Spása šitá na mieru dnešnej Ameriky. Alebo kto ospieva našich „hillbillies“?

Azda najznámejšia z  poviedok americkej Katolíckej spisovateľky Flannery O’Connorovej má názov A  Good Man Is Hard to Find. (voľný preklad: Dobrých ľudí ako šafranu) Hlavnou postavou poviedky je starká. Mizerne otravná starká, ktorá obťažuje svoju rodinu nervozitou, príkrosťou a všetkým možným. Jadro deja sa odohráva počas cesty na spoločnú rodinnú dovolenku s  deťmi a  vnúčatami. Starká sebe vlastným a  charakteristicky sebeckým spôsobom prinúti celú rodinu, aby do svojej destinácie cestovali okľukou cez kraj, v ktorom vyrastala. Čo čert nechcel, práve v  tomto kraji vyčíňa známy zločinec. A  čo čert nechcel po druhé, rodina na neho v jednom momente narazí. A aby toho starká nemala pripísané na vrub málo, práve ona neobozretne zločincovi vyzradí, že pozná jeho identitu – počula o ňom nedávno v rádiu. Zločinec menom Misfit – nezvyčajné meno, preložiteľné ako čudák, reaguje, že ak ho spoznali, neostáva mu iné, než celú rodinu, člena za členom, zavraždiť, čo následne chladnokrvne vykoná. Keď má konečne ako posledná členka rodiny prísť na rad starká, postupne precitá a  uvedomuje si, čo celej svojej rodine spôsobila: každodenná otravnosť, vynútená osudná okľuka, neprezieravé vyzradenie. V momente metanoje sa obráti na zločinca a nežne vystrie ruku k jeho plecu so slovami: „Why you’re one of my babies, you’re one of my own children.“ (Vari vy nie ste tiež jedným z mojich dietok, áno, vy ste jedným z  mojich vlastných.) Zločincom však nič nepohne, zastrelí ju a vysloví slová, ktoré sú zároveň poslednými slovami poviedky: „She would have been a  good woman… if there had been someone there to shoot her everyday of her life.“ (Bola by bývala dobrou ženou… keby ju mal kto zastreliť každý deň jej života.)

Tak toto je Flannery O’Connorová, ako ju poznáme. V jej dielach sa spája schopnosť zatriasť čitateľom nečakanou pointou, talent na suchý opis hlbokých skutočností a v neposlednom rade blízkosť svetu americkej duše, pre ktoré ju jeden z  čitateľov v  liste autorke označil ako „hillbilly nihilist“. Nihilizmus hovorí snáď sám za seba; pojem hillbilly je zase hanlivým označením robotníckej triedy, potomkov anglo-írskych protestantských prisťahovalcov obývajúcich región Apalačských vrchov tiahnucich sa naprieč americkým severovýchodom od New Yorku cez obe Virgínie až južne po Alabamu. O’Connorová sa voči týmto označeniam bránila. Ako raz napísala vo svojom denníku: „Mnohí ma považujú za hillbilly nihilistu… no ja som v  skutočnosti hillbilly tomista.“ Tomášovu Sumu teologickú čítavala pred spaním na dobrú noc. V súlade s Tomášovým presvedčením o tom, že neviditeľná Božia milosť môže veľmi konkrétne pôsobiť aj vo viditeľnom svete, o  svojich príbehoch hovorila, že poukazujú na spôsob, akým milosť pôsobí v  ľuďoch, ktorí vieru nepraktizujú.

Kapela dominikánskych bratov z provincie Svätého Jozefa, teda z amerického severovýchodu, nesie názov Hillbilly Thomists práve v  súvislosti s  O’Connorovej citátom. Zoskupenie vzniklo približne pred 10 rokmi ako voľnočasová aktivita niekoľkých bratov a pátrov, ktorý potrebovali pauzu od štúdia Tomáša práve na pôde dominikánskeho Studia – formačnej školy pre laikov aj zasvätených – v hlavnom meste Spojených štátov, Washingtone D. C. Medzičasom má vyše tucet členov vrátane všetkých možných nástrojov, ktoré potrebujú na to, aby zahrali americký folk, resp. bluegrass (t. j. hlavne banjo), rôzne klasiky, ako aj vlastnú tvorbu. Po premiérovom albume s názvom The Hillbilly Thomists z roku 2017, prišli bratia dominikáni v januári 2021 s druhým albumom Living for the Other Side (Žiť pre druhý svet).

O’Connorová by určite nenamietala. Pesničky týchto dominikánskych bratov sú, na jednej strane, prešpikované citlivým chápaním faktu, že život býva často slzavým údolím a  že tomu nie je inak ani na prelome 20. a  21. storočia. Z  textov týchto frátrov cítiť, že z vlastného života, ako aj zo spovedníc poznajú mnohé príchute strasti, ktoré moderný či postmoderný svet priniesol do každého apalačského západákova a  každého pobrežného veľkomesta. V  ústrety strachu, ťažkosti či úzkosti však títo dominikáni nenápadne vnášajú do svojich piesní nádej, že ťažkosť a  bolesť nie je celým príbehom ľudských dejín, že je tu nádej, kresťanská nádej, že táto nádej je oprávnená, že je opretá o  svedectvo, skúsenosť a  tradíciu. Pesničkami znie múdrosť, ktorú Romano Guardini, popredný katolícky teoretik melanchólie, vyjadril takto: „Uč ma chápať, že sa raz pleciam každé opravdivé utrpenie musí zdať voľakedy voľajako priťažké, lebo stvorení sme nie pre bolesť, lež pre šťastie.“ A  táto múdrosť znie v  charakteristicky dominikánskom podaní: s láskou k chudobe a chudobným. Sú si vedomí, že Tomášova metafyzika, v  ktorej ich v  prestížnom washingtonskom noviciáte drilujú, je nielen logická a  rozsiahla, ale skrátka aj pravdivá, že je skutočná. Akoby kdesi na pozadí znel názov magnum opusu jedného veľkého dominikána 20. storočia, ktorý v 40. rokoch na rímskom Angelicu viedol dizertáciu Karola Wojtylu: Garrigou-Lagrangeova práca s  podtitulom Syntéza tomistického myslenia niesla názov Realita.

Moja najobľúbenejšia pesnička z nového albumu v refréne aj v názve poukazuje na známy úryvok z  Pavlových listov. V tomto texte nájdeme aj samotný lajtmotív albumu Žiť pre druhý svet, aj O’Connorovej tomášovské presvedčenie o dôležitosti neviditeľného: „Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.“ (2 Kor 4, 17 – 18) Pesnička Weight of Eternal Glory (Váha večnej slávy) hovorí o  tom, akú útechu nachádza starká zrobená životom na farme v  rodinnom výtlačku Svätého písma, hospitalizovaný vodič kamiónu po havárii v  obyčajnom krížiku, ktorý mu darovala nemocničná sestra, či osamelí nashvillskí kovboji vo viere samotnej:

I am suffering under the weight of eternal glory
I find my place in the Good Lord’s story
I keep His promises by my bed
Take the hand of the Loving Savior
Guides my way while I still stay here
You can find the same way yourself, dear
If you just let yourself be lеd

Trpím pod váhou večnej slávy.
Moje miesto je u dobrého Pána.
Jeho prísľuby na mojej poličke.
Vezmi ruku, čo podáva.
Povedie ma, kým sa zdržím.
Len skús, sám sa presvedčíš,
ak sa necháš viesť.

Bratia dominikáni sa neboja ani súčasných tém – najpopulárnejšia z  piesní nového albumu z pohľadu amerických katolíkov, sa venuje téme kovidu. Bourbon Bluegras and the Bible hovorí o tom, čo človek potrebuje na prežitie v  kovidovom svete akoby v  ozvene G. K. Chestertona: „Katolícka cirkev je ako poriadny steak, pohár červeného a  dobrá cigara.“

Death’s in the world and it’s gone viral
Everybody’s talking ‘bout a new revival
When it’s a question of love and survival
Bourbon, bluegrass and the Bible

Smrť vo svete, bude z toho viral.
Začíname nanovo, kto by počúval.
Ak chceš lásku, prežitie:
bourbon, bluegrass, Sväté písmo.

A  povedzte, duša ktorého dominikánskeho odchovanca či sympatizanta sv. Dominika Guzmána by sa nezachvela pri tomto refréne? Pieseň I am dog (voľný preklad: Som psom) je narážkou na starodávnu latinskú slovnú hračku, podľa ktorej sú samotní dominikáni psami (domácimi miláčikmi, najlepšími priateľmi) samotného Pána (z  latinského dominus – pán, canis – pes).

I am a dog with a torch
In my mouth for my Lord
Making noise while I got time
Spreading fire while I got earth
And how you wish it was already lit
Give me your fire, I’ll do your work
I’m just a dog
For my Lord

Som len pes, fakľu mám
v papuli, tys´ môj Pán.
Robím randál, kým mám čas.
Zakopávam, zakladám.
Ako len túžiš, aby blčal.
Daj mi svoj plameň, ja spravím
tvoju robotu.
Som len pes
a tys´ môj Pán.

Títo apalačskí tomisti prepájajú vlastné skladby s  mnohými anglo-americkými klasikami ako napríklad Amazing Grace (černošský spirituál), I Heard the Voice of Jesus Say (z anglikánskeho kancionálu) či Poor Way Wayfaring Stranger (nedávno opätovne prepracovaný ako soundtrack k vojnovému filmu 1917). Hard Times je tiež prerobenou verziou desaťročia známej folkovej balady, pri počúvaní ktorej som sa zamýšľal, či neznámy autor z  polovice 19. storočia nebol tiež dominikán. V piesňach, ako je táto, jasne vidieť, ako Hillbilly Thomists dokážu v domácej americkej kultúre nájsť a vyzdvihnúť čosi pravdivé, dobré a  krásne a  na dôvažok s podtónmi vlastnej spirituality. To je evanjelizácia par excellence.

Let us pause in life’s pleasures
and drown our many tears
While we all sup sorrow with the poor
There’s a song that will linger forever in our ears
Oh, hard times, come again no more
It’s the song, the sigh of the weary
Hard times, hard times, come again no more
Many days you have lingered
around my cabin door
Oh, hard times, come again no more

Odložme na chvíľu radosti života,
utopme každú slzu.
S chudobným okúsme utrpenie.
Pieseň naveky v našich ušiach znie,
ťažké časy už viac nie.
Je to pieseň, volanie unaveného.
Ťažké časy, ťažké časy už viac nie.
Prekročiť prah chalupy dlho bolo zaťažko.
Ťažké časy už viac nie.

Za posledný rok sa na Slovensku veľa písalo o stave Ameriky. Amerika už viac nie je, čo bývala, na čo sme boli zvyknutí z  čias Studenej vojny, už sa k nej nedá vzhliadať ako kedysi. Hillbilly Thomists predstavujú jeden príklad, ako sa americkí katolíci, uprostred politického a  kultúrneho marazmu, usilujú pomôcť svojmu národu nájsť jeho zatúlanú, zafúľanú dušu. Je to plnotučne katolícky pokus servírovaný na (nevyslovené) želanie americkému publiku, za aký by sa nemuseli hanbiť ani čínski jezuiti na čele s Matteom Riccim. Spása podľa hillbilly style je spása šitá na mieru. Hudobná kapela je pri tom, samozrejme, len bočným produktom iných, hlavných aktivít dominikánov zo severovýchodnej provincie Sv. Jozefa. Najdôležitejším a najznámejším z  nich je projekt Thomistic Institute (Tomistický inštitút). Popri nádeji a  súcite, ktoré možno cítiť v  pesničkách, sa títo dominikáni neboja oprieť o  rozsiahlosť myslenia sv. Tomáša aj mimo svojich pesničiek. Na amerických univerzitách sa pokúšajú o svoju malú tomistickú obnovu. Pápež Lev XIII. na konci 19. storočia encyklikou Aeterni Patris spustil v Katolíckej cirkvi obnovné procesy, ktoré vyvrcholili v Druhom vatikánskom koncile práve opätovným obratom k mysleniu sv. Tomáša. Či sa niečo podobné podarí americkým dominikánom, ukáže čas. Čo sa však týka ich úmyslov, ide im približne o to isté: prebudiť záujem o  Tomáša ako o  nástroj pri hľadaní koreňov a  riešení problémov našej postmodernej doby. Tomistický inštitút má dnes pobočky na desiatkach kampusov amerických univerzít vrátane všetkých škôl Ivy League. Prostredníctvom nich organizujú konferencie, prednášky, čitateľské krúžky, duchovné obnovy tematicky venované predovšetkým mysleniu sv. Tomáša, ale všeobecnejšie aj základom kresťanskej filozofie a  teológie. Inštitút začína pôsobiť aj v Európe so sídlom v  Ríme na Pontifikálnej univerzite sv. Tomáša, nedávno otvorili pobočku napríklad v poľskom Ľubline.

Či tieto projekty skutočne správne pomenúvajú znamenia doby, ukáže čas. Jeden zaujímavý príklad, ktorý potvrdzuje, že sa americkým dominikánom z provincie Sv. Jozefa naozaj podarilo zachytiť tep doby, ilustruje príbeh J. D. Vancea. Vance je tridsiatnik, bývalý mariňák, absolvent prestížnej Yale Law School, odnedávna manžel, otec dvoch detí a  katolík a predovšetkým autor bestselleru Hillbilly Elegy: A Memoir of a Family and Culture in Crisis. Vance v knihe opisuje svoje detstvo v apalačskom regióne poznačené neprítomnosťou otca a závislosťami svojej mamy a dospievanie v upadajúcich komunitách niekdajšej americkej nižšej strednej triedy, ktorej hnev sa prejavil vo zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Vance kombináciou osobných spomienok a  rešeršu v  relevantnej spoločensko-vednej literatúre vo svojej knihe opisuje, že americký sen je pre ľudí jeho pôvodu v dnešnej dobe prakticky nedosiahnuteľný. V  jeho analýze sú dôležité faktory ako rozpad rodín, export pracovných miest, rozšírený konzumizmus (kedysi fastfoody, dnes aj sociálne siete), úpadok dominantného protestantského kresťanstva… Svoj vlastný príbeh predstavuje ako výnimku, za ktorú vďačí prísnej starej mame, „mamaw“. V  jednom z  ikonických príbehoch sa „mamaw“ starému otcovi, svojmu manželovi, neváhala za jeho pijanstvo vyhrážať poliatím benzínom. V situácii, keď sa neschopnosť zobrať zodpovednosť za život do vlastných rúk v  rodine doslova dedila, to bola „mamaw“, ktorá mladého Vancea donútila prestať kradnúť, nájsť si prvú brigádu a  dokončiť domáce úlohy. J. D. Vance a „mamaw“ sú dnes celonárodne známe osobnosti, memoár sa nedávno dočkal aj filmového spracovania priamo v  produkcii Netflixu. Vance je v čase písania tejto eseje v  máji 2021 horúcim ašpirantom na senátorské kreslo za Ohio.

V lete 2019 bol Vance po rokoch rozlišovania pokrstený ako rímsky katolík a  na jar 2020 publikoval v  časopise The Lamp rozsiahly text o  svojej vlastnej konverzii. V  nápadnej odvolávke na Star Wars túto esej nazval How I  Joined the Resistance (Ako som sa pridal k  odboju). Kým Hillbilly Elegy spája spomienky so spoločensko-vednou literatúrou, How I  Joined the Resistance spája spomienky s filozofickou a  teologickou reflexiou svojej cesty ku konverzii, počas ktorej zohrávali veľkú úlohu kniha Genezis, texty od sv. Augustína či Reného Girarda, ako aj osobné štúdium a  stretnutia s dominikánmi provincie Sv. Jozefa. Tí ho napokon aj krstili.

Malé tomistické krúžky na Slovensku už máme v Kolégiu Antona Neuwirtha či Spoločenstve Ladislava Hanusa. Tí z nás, ktorí niekedy vedieme nejaký kurz, vidíme, koľko hladu je stále po poriadnych odpovediach na veľké otázky. Niečo mi však hovorí, že ak sa zasievanie, ktoré sa deje prostredníctvom našich akademických programov, bude mať zásadnejšie zúročiť v našom slovenskom politickom a  kultúrnom marazme, budeme potrebovať, aby predtým niekto ospieval aj osudy našich hillbillies. Za posledných tridsať rokov života v slobodnej spoločnosti mnohé regióny Slovenska zažili podobný úpadok, aký postihol apalačských hillbillies. Medzi veľké úlohy dnešných slovenských katolíkov patrí zaiste opísať – v  básňach, v  románe, pesničkách, vo filme – príbehy týchto rodín a komunít a predovšetkým svetlo, ktoré do ich života môže vniesť viera a cnosť. Táto esej nemá žiadne umelecké ambície a  jej cieľom bolo primárne predstaviť americký kultúrny fenomén hillbilly katolíkov, ktorí odpovedajú na znamenia čias spôsobom, ktorý je podnetný aj pre nás na Slovensku. Predsa si však na záver neodpustím moju vlastnú parafrázu Chestertona.

Smrť vo svete, bude z toho viral.
Začíname nanovo, kto by počúval.
Ak chceš lásku, zahnať stres:
pálenô, Zázrivá, JKS.

Samuel Trizuljak

Po štúdiách na Cambridgei, v Heidelbergu a v Oxforde dnes pokračuje v štúdiu dejín politického myslenia ako doktorand na Karlovej univerzite v Prahe. Pre KAN a SLH vedie kurzy z histórie a ako speechwriter pracuje pre ministra obrany Jaroslava Naďa.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.