Foto: Pixabay / Michael_Luenen

Sekularizmus logicky vyúsťuje z predstavy či požiadavky na štát, aby bol hodnotovo neutrálny, pretože hodnotovo neutrálny štát má byť najvhodnejším priestorom na spolužitie ľudí s rôznymi, často protichodnými hodnotovými svetmi. Problém tohto východiska je v tom, že nie je reálne, aby bol štát skutočne hodnotovo neutrálny. Neochota zanechať fikciu hodnotovej neutrality pritom predstavuje prekážku pre otvorenú diskusiu o tom, k akým hodnotám (ideológiám) sa štát v skutočnosti kloní, respektíve umožňuje dominantnej ideológií ľahké maskovanie za hábom údajnej neutrality.

Sekularizmus je bežne definovaný ako „oslobodenie verejného života od náboženských vplyvov“ alebo „zosvetštenie“.((IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária — MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovník cudzích slov A/Z. Bratislava: SNP, 1990, s. 784.)) Aktuálny Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2003 dokonca ide ešte o niečo ďalej a hovorí o vylúčení náboženských vplyvov z verejného života.((Porov. Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003. Dostupné na internete: https://slovnik.juls.savba.sk/)) Ako však upozorňuje filozof Marián Kuna na stránkach tohto časopisu, literatúra pozná viacero podôb sekularizmu — od oddelenia výkonu svetskej moci od výkonu duchovnej moci (elementárna sekulárnosť) cez chápanie života bez náboženstva ako prirodzeného stavu až po sekularistickú sekulárnosť, v ktorej je život oslobodený od náboženstva vnímaný ako predpoklad autonómie a dobrého ľudského života. Taktiež rozlišuje medzi sekularizmom ako štátnopolitickou doktrínou, v zmysle ktorej ide hlavne o neutralitu štátu voči všetkým náboženstvám, a sekularizmom ako ideológiou, ktorá môže mať opäť rôzne odtiene, napr. politická podoba tejto ideológie môže vylučovať náboženstvo „z demokratického verejného priestoru ako neracionálny typ diskurzu“.((KUNA, Marián. Konzervativizmus ako vystúpenie zo sekulárneho matrixu? In: Verbum, 2022, roč. XXXIII, č. 1, s. 7 — 8.)) Je zaujímavé, že vyššie uvedené slovníkové definície sa klonia práve k ideologickému chápaniu sekularizmu a k vytesňovaniu náboženstva mimo verejný život, len do súkromnej sféry. Netreba asi ani dodávať, že sú v príkrom rozpore s tým, čo Katolícka cirkev odporúča veriacim — aby v politickom a celkovo verejnom živote bránili a presadzovali kresťanské hodnoty.((Pozri napr. KOPLER, Leopold. Náboženstvo a politika. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1931. CREPALDI, Giampaolo. Katolík v politike. Bratislava: Nadácia Antona Tunegu, 2013.))

V slovenskom kontexte je vzťah náboženstva a verejného života dlhodobo diskutovanou otázkou. V čl. I ods. 1 druhej vete Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Vo vzťahu k náboženstvu ďalej zakotvuje náboženskú slobodu a s tým súvisiace slobody najmä súkromného charakteru. Ústava však predpokladá, že cirkvi a náboženské spoločnosti zabezpečujú vyučovanie náboženstva (čl. 24 ods. 3), pričom Slovenská republika je zmluvne zaviazaná garantovať registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam právo výučby náboženstva na školách,((Ide o Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou publikovanú v Zbierke zákonov pod č. 326/2001 Z. z. a Zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami publikovanú v Zbierke zákonov pod č. 250/2002 Z. z.)) a každému sa garantuje právo verejne prejavovať svoje (aj náboženské, resp. náboženstvom inšpirované) zmýšľanie (čl. 24 ods. 1). Je teda zrejmé, že slovenská ústava nie je sekularistická v tom duchu, že by náboženstvo vykazovala z verejného života (tým by sa tiež v rozpore s citovaným ustanovením ústavy viazala na ideológiu sekularizmu), naopak, predpokladá, že náboženstvo má vo verejnom živote svoje miesto, aspoň k tomu vedie jej základný, gramatický výklad. Význam čl. 1 ods. 1 druhej vety ústavy je podľa dôvodovej správy k nej v tom, že „politická moc v štáte má byť budovaná na zásadách demokratického pluralitného politického systému, zbaveného výlučnej ideológie alebo náboženstva pri fungovaní štátnej moci a jej orgánov“.((Dôvodová správa k vládnemu návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=75408)) Inými slovami, štát ako taký má byť ideologicky a nábožensky neutrálny.((Porov. POSLUCH, Marian — CIBULKA, Ľubor. Štátne právo Slovenskej republiky. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 173.))