Priznám sa, že som sa už z názvu bála, koľko estetiky škaredosti sa na mňa na predstavení vyvalí. Ako budem pohoršene sedieť v zadnom rade a cez prsty pozerať na naturalistické zobrazenie súčasnej spoločnosti zbavenej akejkoľvek morálky, zmyslu a citu pre elementárnu slušnosť. V podstate v sebe táto hra niečo z toho predsa len mala, ale čo ju zachránilo od úplného opustenia sa nad stavom dnešného sveta, bol nadhľad a humor.
Veď čo viac uvoľní napätú atmosféru ako smiech?
Inscenácia sa začína podobným princípom. Najskôr sa s manželmi Irenou (Monika Hilmerová) a Attilom (Alexander Bárta) dozvedáme, že ich dlhoročné snaženie sa o dieťa umelým oplodnením sa nadobro skončilo — Irene totiž museli pre komplikácie počas operácie vyoperovať maternicu. Ťaživá téma, dusivá atmosféra. Ale keďže informácia prichádza od lekára, ktorý pôsobí ako z muzikálu (a naozaj aj spieva), a zároveň im nechce povedať, čo sa stalo s jeho kolegom, ktorý ich dlhé roky liečil, na tejto absurdnej situácii sa nedá nezasmiať.
Koľko špiny unesie javisko, hoci nadľahčené smiechom?
Predstavenie rieši veľa vážnych tém, možno až priveľa. Neplodnosť. Emancipácia žien a kríza role muža. Nevera. Žiarlivosť. Dopad ústavnej starostlivosti na deti. Pokrytectvo a búranie predsudkov. Malomeštiactvo. Kritický postoj k náboženstvu a tradíciám. Extrémizmus. Rasizmus. Paródia tvorby súčasného divadelného umenia a veľa iných podtém. Každá z nich dôležitá, no ja sa pokúsim vybrať niekoľko z tých, ktoré vo mne najviac zarezonovali.
Odpoveď na otázku, prečo Irena a Attila nemohli mať dieťa prirodzenou cestou, bola veľmi zreteľne artikulovaná — čakali príliš dlho a už boli na počatie starí. Mali okolo štyridsiatky, keď sa začali snažiť o dieťa. Celkom aktuálna téma, ktorá často ústi do umelého oplodnenia alebo adopcie. V tomto prípade manželia svoju situáciu nakoniec vyriešili adopciou dvoch dospievajúcich dievčat. V rámci deja však bolo zrejmé, že to nebolo ideálne rozhodnutie. Téma odkladania materstva a neplodnosti dorazila už aj na Slovensko. Priemerný vek prvorodičiek stúpa na tridsať a čoraz viac párov je neplodných — veď každý vo svojom okolí pozná aspoň jeden. Neplodnosť má, samozrejme, aj iné príčiny, ale často je to práve rozhodnutie mať dieťa až vo vyššom veku.
V inscenácii bola táto téma podčiarknutá aj v rámci krátkeho divadelného kúsku, ktorý Attila nacvičil s dedinským amatérskym súborom. Ako námet si vybral baladu o žene, ktorá nechcela svoje dieťa, preto ho zaniesla do lesa. Keď si následne uvedomila, že dieťa chce, prišla neskoro — roztrhali ho vlci. Aká výstižná paralela nielen k jej situácii (keď dieťa mohla mať, nechcela ho, a keď ho chcela, bolo už neskoro), ale aj na tému umelých potratov.
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
