V ostatnom vydaní periodika Verbum sa Samuel Trizuljak s odkazom na tvorbu Simy Magušinovej odhodlal prebádať, prečo sa „všetkým na Slovensku jej pesničky tak veľmi páčia – a jemu vôbec“. V závere jeho úvahy sa čitateľ dozvie, že Samuela Simine pesničky nechytajú za srdce preto, lebo jej tvorbu charakterizuje „jednoduchosť, všednosť“. Zároveň to podľa neho vysvetľuje, prečo je Sima na Slovensku taká populárna. Sme podľa neho spoločenstvo obyčajných ľudí a tomu najviac ulahodí obyčajná tvorba obyčajnej pesničkárky.

Napriek tomu, že autor si pri písaní svojho textu podľa vlastných slov urobil „seriózny výskum“, som presvedčený, že podstatu „fenoménu Sima“ sa mu ani v pomerne rozsiahlom počine nájsť nepodarilo.

Ide pritom o vec zrejmú a rôznymi slovami by ju pravdepodobne opísali všetci, ktorí majú Siminu tvorbu radi – od Lukáša Švandu z Liptovskej Osady cez olympionika Mateja Tótha až po Richarda Müllera.

Simina tvorba totiž má moc meniť životy. Upriamuje človeka na hodnoty, po ktorých (často aj nevedome) túži, na dobrý život. To je pritom presne to, čo má skutočné umenie robiť – a je to vec univerzálna, týkajúca sa Slovákov či Čechov, veriacich či neveriacich, obyčajných ľudí aj nezávislých osobností. Siminu tvorbu jej fanúšikovia milujú, lebo sa ich hlboko vnútorne dotýka.

Zameranie sa na formu, akou Sima toto „kúzlo“ v ľudských srdciach dosahuje, je legitímne, ale Samuela táto cesta odviedla od podstaty veci. Zostal pri konštatovaní o obyčajnosti (vhodnejšie by bolo slovo jednoduchosť) a uniklo mu pochopenie, že Simina tvorba je hlboká.