Správny duchovný život pomáha človeku k celkovej spokojnosti so životom. Pôst aj mimo náboženskej oblasti môžeme chápať ako nástroj sebavýchovy. Pôst sa predovšetkým spája s náboženstvom, avšak je odporúčaný aj v oblasti medicíny. Človek vďaka primeranému pôstu, môže odhaliť svoje metacentrum, teda ísť do hĺbky svojho vnútorného ja, odhaliť seba samého. Mimoriadne prísne pôsty môžu viesť k hladovke, k sebatrýzneniu a týmto spôsobiť aj zdravotné problémy. Takéto pôsty sú neúčinné. Na to, aby pôst mohol byť účinný je potrebná jeho primeranosť.

Gréckokatolícka cirkev sui iuris na Slovensku ponúka pôstnu disciplínu pre veriacich, pričom primerane reflektuje so súčasným štýlom života, berúc na ohľad aj ďalšie faktory. Pôstna disciplína je úzko spojená aj s liturgickým životom, ktorý môže byť vonkajším prejavom vnútorného prežívania pôstu veriaceho človeka. Liturgický kult v čase pôstu psychologicky vplýva na veriaceho a pobáda ho k pôstu, ktorý vedie k potrebnej zmene.

Pôst ako náboženská a sociálna záležitosť

Samotný pôst je neodmysliteľnou súčasťou náboženstva. Je sprevádzajúcim elementom kresťanstva a ďalších svetových náboženstiev. Pôst nie je výnimkou ani pri menšinových náboženských zoskupeniach a jednotlivých kultov. Cieľom pôstu je samotná očista ľudského tela a duše. Podľa Lükeho čas pôstu je akýsi výcvikový „tábor pre ľudskosť“. Zahŕňa to pre neho tri tréningové jednotky: autenticitu (byť sám sebou, pretože takto nás vidí Boh) solidaritu (ušetriť čas, peniaze, pozornosť a investovať to pre ostatných) a duchovnosť (nájsť útechu, povzbudenie a nádej v Bohu a preddefinovať svoje cieľ). Takéto tréningové obdobie je niekedy náročné, ťažké a nepohodlné, ale odmeňuje ho skutočnosť, že cvičiaci dosahujú vyššiu úroveň fyzickej, duševnej alebo duchovnej zdatnosti. [1]

Pôst nie je neznámou ani v medicínskej oblasti. Samotný nemecký lekár Dr. Otto Buchinger, ktorý založil niekoľko európskych kliník špecializujúcich sa na pôst, ako vedec bádal význam pôstu v živote človeka. Popisuje duševné účinky pôstu takto:„Každý, kto sa postí, spozoruje, že sa v jeho duševnej konštitúcii, v jeho priebehu mnoho duševných funkcii zmení. Vystupňuje sa vnímavosť. Fantázia je živšia. Koncentrácia zostáva nezmenená. Zmysly sú bystrejšie… Je vnímateľný určitý druh uvoľnenia kŕčovito stiahnutej psychickej konštitúcie, ďalej vyjasnenie situácie a vyšší jemnocit… Vylupuje sa pravé jadro: človek nachádza sám seba, objavuje vnútorný kľudový bod, metacentrum, totiž vnútorný domov.“ Samozrejme, každý extrém sa skôr, či neskôr prejavuje aj na vedľajších účinkov, na ktoré upozorňoval aj samotný Dr. Buchinger.

V rámci kresťanstva obrady, ktoré sú súčasťou bohoslužieb – nech ide o akúkoľvek cirkev či cirkevné spoločenstvá psychologicky vplývajú na veriacich. Človeka povzbudzuje k zmene života k lepšiemu, k prijatiu životných okolností, predstavuje oddych, zastavenie sa a zamyslenie sa nad sebou samým a spôsobom života. Ako účinný nástroj k takejto zmene sa ponúka pôst. Na Slovensku Gréckokatolícka cirkev má vlastnú hierarchiu, vlastný byzantský obrad a je v jednote s rímskym pápežom. K tejto cirkvi sa hlási vyše 3% obyvateľstva. Od ostatných cirkví sa líši byzantským obradom a vlastnou pôstnou disciplínou. Byzantský obrad Gréckokatolíckej cirkvi nadväzuje na duchovný odkaz našich vierozvestcov Cyrila a Metoda. Pôstna disciplína prináša nielen duchovný a psychologický účinok na človeka, ale pripomína historické udalosti s pozitívnym koncom. Tým nabáda človeka k nádeji že všetko, čomu nerozumie má svoj význam a vedie k spokojnosti. Pôst je v rámci spoločenstiev záležitosťou verejnou, nielen súkromnou. Človek praktizuje svoju vieru v spoločenstve, čím neabsentuje sociálny kontakt, ktorý vedie k vzájomnému zdieľaniu a povzbudzovaniu sa.

Veľký pôst v byzantskom obrade

Veľký pôst je jedným z najstarších a najvýznamnejších elementov kresťanstva. Jeho počiatky vychádzajú už z apoštolských čias na začiatku nášho letopočtu. Počas židovskej Veľkej Noci si nástupcovia Krista spoločne s kresťanmi pripomínali Kristovo umučenie a smrť. Daný deň bol prežitý v pôstnom duchu. Cirkev obracala svoju pozornosť na výročie Kristovho vzkriesenia. V 3. storočí predveľkonočný pôst v niektorých cirkevných obciach trval celý týždeň. Koncom 3. storočia Veľký pôst už mal stanovených 40 dní.

V liturgickom kalendári veľký pôst predstavuje najprísnejší pôst v roku. V byzantskom obrade sa spomínaný pôst začína o dva dni skôr, v pondelok pred popolcovou stredou. Nazývame ho ako obdobie štyridsaťtnice. Ide o časovo pohyblivé obdobie. Jeho začiatok sa neviaže na konkrétny dátum v roku. Pred najprísnejším pôstom v roku sú ešte 4 nedele, ktoré praktizujú veriaci Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku. Tieto nedele reflektujú na blížiace sa obdobie pôstu. Sú to tieto nedele:

1. Nedeľa mýtnika a farizeja,
2. Nedeľa márnotratného syna,
3. Nedeľa mäsopôstna,
4. Nedeľa syropôstna.

Nedeľa mýtnika a farizeja dostala pomenovanie podľa podobenstva o mýtnikovi a farizejovi. V túto nedeľu sa číta z Lukášovho evanjelia, v ktorom sa dané podobenstvo spomína. Od tejto nedele sa začínajú na liturgických sláveniach používať pôstna trioda, teda menlivé časti určené na pôstne obdobie. Nedeľa márnotratného syna dostala pomenovanie podľa jedného z najkrajších podobenstiev Pána Ježiša Krista (Lk 15,11-32), o márnotratnom synovi. „Nedeľa mäsopôstna sa podľa predpísaného evanjelia o poslednom súde, nazýva sa aj nedeľou posledného súdu. Pripomína veriacim po Nedeli márnotratného syna s náplňou Božieho milosrdenstva aj Božiu spravodlivosť (Mt 25,31-46).“ [2] V minulosti bola prax horlivých kresťanov taká, že už od tejto nedele až do Veľkej Noci sa začali zdržiavať mäsitých pokrmov, aj keď záväznosť pôstu ešte neexistovala. Syropôstna nedeľa je starobylá. Syropôst podľa starobylej praxe predstavoval zdržanlivosť od všetkých jedál živočíšneho pôvodu.

Nasledujúcim dňom sa po syropôstnej nedeli začína veľký pôst – obdobie štyridsattnice. Veriaci byzantského obradu zdržiavajú sa mäsitých a mliečných pokrmov. Terajšia pôstna prax Cirkvi odporúča sa najesťaz za deň do sýtosti. Dovolené sú ešte dva malé pokrmy počas dňa na posilnenie. Podobne prísny pôst ako je v pondelok po syropôstnej nedeli je aj na Veľký piatok. Počas obdobia Veľkého pôstu každú stredu a v piatok je záväzný pôst od mäsa a mäsitých pokrmov.

Bohoslužby

Liturgická farba kňazského oblečenia, ako aj plachiet pokrývajúce bohoslužobné stoly, tetrapody a kazateľnice byzantských chrámov je bordovej farby. Je to tak počas celého obdobia Veľkého pôstu. V nedele sú kňazi pri slávení sv. liturgií oblečení do svetlých kňazských rúch. Nedeľa je vždy Paschou. Výnimku tvorí v poradí tretia pôstna nedeľa, ktorá sa nazýva ako Krížupoklonná nedeľa. V túto nedeľu sú kňazi odetí do svetločervených kňazských rúch. Počas týždňa s výnimkou stried a piatkov, kedy sa slávia liturgie vopred posvätených darov sa slávia sv. liturgie sv. Jána Zlatoústeho. V nedeľu sa slávia sv. liturgie Bazila Veľkého.

Večerné pobožnosti v byzantskom obrade nazývané ako večierne v čase veľkého pôstu sú spojené s pôstnou modlitbou svätého Efréma Sýrskeho. Tá ma výsostne kajúci charakter. „Pri modlitbe sa vždy robia poklony – veľká metánia čiže veľká poklona sa robí nasledovne: kľakneme na kolená, hlavu skloníme tak, že sa čelom dotkneme zeme, a vstaneme. Pritom sa prežehnáme (niekde je zvykom na začiatku poklony – teda pred pokľaknutím, inde až pri vstávaní). Malá poklona sa robí tak, že sa ohneme v páse, pravú ruku vystrieme smerom k zemi (prípadne sa jej aj prstami dotkneme), potom sa vystrieme a pritom sa prežehnáme. Poklony sú dôležitou súčasťou modlitby, ktorá sa snaží do pokánia zapojiť nielen dušu, ale aj telo – teda celého človeka. V sobotu a nedeľu sa túto modlitbu nemodlíme, ani nerobíme veľké poklony, lebo sú to dni, kedy oslavujeme našu spásu.“

Liturgia vopred posvätených darov

V stredy a v piatky Veľkého pôstu sa slávi Liturgia vopred posvätených darov. Je známa od ranného kresťanstva. Spravidla sa slávi večer. Je to bohoslužba so silným vyjadrením eucharistickej úcty. Má kajúci charakter. Počas liturgie sa robia hlboké poklony. Ako sme konštatovali v predchádzajúcich riadkoch, ľudia si kľakajú na kolená a zohýbajú sa tak, že sa čelom dotýkajú zeme. Má svoju štruktúru a špecifické nápevy. Neobsahuje slová premenenia. Rozdáva sa tá Eucharistia, ktorá bola premenená na skoršej liturgii z predchádzajúceho dňa, resp. dní. Aj preto má táto liturgia názov liturgia vopred posvätených darov. Začiatok tejto liturgie je iný, ako to býva na zvyčajných liturgiách. „Kňaz oblečený do plného bohoslužobného rúcha začína pri prestole Blahoslovénno cárstvo. Pri obliekaní sa nič nemodlí len Hospodu pomolímsja. [3] Cárske dvere sú zatvorené.“ [4] Čtec [5] berie začiatočné modlitbové časti a číta stanovené texty. Na konci liturgie vopred posvätených darov kňaz vykoná denné prepustenie, pričom spomína svätého, ktorého je zasvätený chrám a spomína aj svätého z nasledujúceho dňa, ktorému sa spieva bohoslužba. [6] Autorom tejto liturgie je sv. Gregor Veľký, rímsky pápež. Ten dobre poznal pomery vo Východnej cirkvi. Služobne tam aj dlho pracoval a videl, že veriaci byzantského obradu počas všedných dní nepristupujú k Eucharistii počas pôstnej doby. Touto liturgiou našiel spôsob, ako dať veriacim pokrm Eucharistie aj mimo sobôt a nedieľ.

Nedele v čase pôstu majú svoje výstižné názvy, ktoré nám pripomínajú určité historické udalosti alebo svätcov:

1. Nedeľa – nedeľa Ortodoxie
2. Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil
3. pôstna nedeľa – Nedeľa Krížupoklonná
4. Pamiatka nášho prepodobného otca Jána
5. pôstna nedeľa – Kvetná nedeľa [7]

Nedeľa ortodoxie je o úcte svätých ikon. Je prvou nedeľou Veľkého pôstu v Gréckokatolíckej cirkvi. Cirkev si touto nedeľou pripomína historickú udalosť, ktorou bolo obnovenie úcty ikon počas snemu v Konštatínopole za cisárovny Teodory v r. 843 na prvú pôstnu nedeľu. Slávi sa víťazstvo ortodoxie nad ikonoklazmom a znovuzavedenia uctievania ikon.

V tretiu nedeľu Štyridsiatnice, teda veľkého pôstu sa v byzantskom obrade osobitným spôsobom uctieva víťazný, vznešený a životodarný Kristov Kríž ako symbol víťazstva. Kríž sa ozdobuje kvetmi alebo vencom z krušpánu vždyzeleného.

V evanjeliu sa počas liturgie spomína slávnostný príchod Krista do Jeruzalema, kedy mu ľudia vzdávali úctu s titulom Hosanna. Je to posledná pôstna nedeľa, pretože presne o týždeň sa bude sláviť nedeľa Kristovho slávneho vzkriesenia. V túto nedeľu sa posväcujú bahniatka.

Zádušné soboty

Ďalším špecifikom najprísnejšieho pôstneho obdobia v byzantskom obrade sú zádušné soboty. Prvá zádušná sobota sa koná v sobotu pred Syropôstnou nedeľou. Potom tieto soboty sú v prvé štyri týždne veľkého pôstu. Počas zádušných sobôt liturgie obsahujú modlitbové časti, ktoré sú za zosnulých. Po týchto sobotných liturgiách prichádza pobožnosť za zosnulých, ktorú nazývame panychýda. V nej sa spomínajú zosnulí z farností, resp. cirkevných spoločenstiev.

Záväznosť pôstu

Záväznosť pôstnej disciplíny počas veľkého pôstu je pre každého veriaceho katolíka byzantského obradu ktorý zavŕšil 14. rok života a zaväzuje ho až do smrti. Prísny pôst je v pondelok po syropôstnej nedeli a na Veľký piatok. Tieto spomínané dni veľkého pôstu zaväzuje zdržanlivosť od mäsa, mliečnych a vaječných jedál. Môže sa trikrát jesť a z toho len raz do sýtosti. Tento spôsob zaväzuje od osemnásteho roku života do začatia šesťdesiateho roku života.

Záver

Pôst, ktorý je pozitívnym nástrojom pre človeka, ktorého vedie k pozitívnej zmene života slúži na zmenu vnútorného prežívania. Prežívania, ktoré je pevnejšie, istejšie a vyrovnanejšie. Liturgický kult, ktorý v súvislosti s pôstom ponúka Gréckokatolícka cirkev je verejným vyjadrením tejto vnútornej túžby človeka. Aj keď bohoslužby sú často vonkajším prejavom nejakého prežívania, predsa môžu veriacich vtiahnuť do svojho vnútra, vlastného ja, a objaviť tak svoje metacentrum. V tomto prípade už nejde iba o nejakú psychologickú záležitosť ale o činnosť sebapoznania. Dané sebapoznanie je už spojené aj s transcedentným – t. z. nadprirodzeným, nadzmyslovým, teda niečím, čo prevyšuje samotného človeka.

* * *
[1] LÜKE, U.: Einladung ins Christentum : was das Kirchenjahr über den Glauben verrät. Str. 66 – 69. München : Kösel, 2009, 219 s. ISBN 978-3-466-36804-4.
[2] BOHÁČ, V.: Liturgika I. Str. 25. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1997. 148 s. ISBN 80-967341-5-6 2.
[3] Ak je bohoslužba v slovenskom jazyku, kňaz spomína slová „Modlime sa k Pánovi“.
[4] Liturgický poriadok na cirkevný rok 2020 – 2021. Str. 65. Prešov : Petra, 2020. 151 s. ISBN 978-80-8099-154-8.
[5] Čtec – výraz ktorý v liturgickom jazyku akým cirkevná slovančina označuje veriaceho, ktorý číta biblické texty určené na bohoslužbu. Čtec môže byť uvedený do tejto úlohy nižším svätením, ktoré vykonáva kompetentný biskup.
[6] Liturgický poriadok na cirkevný rok 2020 – 2021. Str. 66. Prešov : Petra, 2020. 151 s. ISBN 978-80-8099-154-8.
[7] Liturgický poriadok na cirkevný rok 2020 – 2021. Str. 67 – 82. Prešov : Petra, 2020. 151 s. ISBN 978-80-8099-154-8.