VERBUM

Foto: Andrej Kutarňa
Foto: Andrej Kutarňa

Nový Verbum je o návrate k prírode

Benedikt XVI. vo svojom slávnom prejave v Bundestagu prirovnal vznik ekologického hnutia v Nemecku v 70. rokoch k nástojčivému „volaniu po čerstvom vzduchu“, ktoré napriek mnohým iracionalitám, s ktorými je spojené, nemožno ignorovať. V záujme o ekológiou prírody videl veľký nemecký pápež prvý krok k ekológii človeka: uvedomenie si naliehavej povinnosti chrániť prírodu má pri poctivom premýšľaní viesť k prehodnoteniu chápania ľudskej slobody ako ničím neviazanej autonómie až k uznaniu ľudskej prirodzenosti, ktorú pravá ľudská sloboda rešpektuje.

Tretie číslo Verbumu nadväzuje na tento Benediktov program. Jednak tým, že očisťuje sekulárny pohľad na ekológiu od najrozličnejších iracionalít, a zároveň tým, že predkladá kresťanský pohľad na ekologickú konverziu ako oslobodenie od pozitivistickej a technologickej mentality, ktorá človeka uzatvára pred transcendenciou a bráni mu vidieť svet ako Božie stvorenie.

Ekologické pokušenie, na ktoré upozorňuje Ján Mačutek, sa týka zbožštenia prírody. Klaňať sa treba Bohu, nie planéte, náboženské aspekty ekologizmu treba jasne odmietnuť. Rovnako treba odmietnuť aj antinatalizmus – Monika Šmeringaiová ukazuje k akým paradoxným a protirečivým záverom môže dospieť ekologické zmýšľanie, ak čerpá výlučne z moderných filozofií. 

Zároveň starosť o ekológiu prírody odhaľuje viaceré pozitívne skutočnosti, ktoré však treba vyniesť na svetlo. Patrik Daniška, ale aj Michal Malatinský ukazujú, ako ekologická konverzia implikuje aj odmietnutie antikoncepcie a uznanie postojov pro-life. Michal Malatinský pridáva aj odmietnutie konzumerizmu či príklon k lokalizmu. 

Juraj Šúst zas v návrate k životu v súlade s prírodou vidí možnosť, ako sa oslobodiť zo sekulárnej uzavretosti technologickej mentality, ktorá nám bráni nielen v zmysluplných medziľudských vzťahoch, ale aj v uznaní a akceptovaní kresťanskej viery v našich životoch. V príklone k prírode vidí predovšetkým dôležitý aspekt kresťanskej konverzie. 

Okrem hlavnej témy tretie číslo Verbumu prináša aj teologickú polemiku Petra Dvořáka s Martinom Mihálikom k 10. výročiu pontifikátu pápeža Františka, ktorá zaznela na tohtoročnom festivale Hanusove dni, esej o sekularizme a chápaní náboženskej slobody od filozofa Mariána Kunu či spirituálny fejtón Per somarum ad Iesum od o. Petra Brenkusa. 

A tiež tri recenzie: dlho očakávaných Schmemmanonových denníkov od Andreja Kutarňu, knihy Daniela Mahoneya The Statesman as Thinker od Jána Tomaštíka a sekulárnej púte za súčasným umením Into the Miracles od Mareka Godoviča.

Tu Rex Gloriae, Christe!

Juraj Šúst

Vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite. Od r. 2011 je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa. Stojí za festivalom Hanusove dni. Je šéfredaktorom časopisu Verbum, dramaturgom publicistickej relácie RTVS Do kríža, vystupuje v relácii Reflektor na Rádiu Devín. Angažuje sa ako pro-life aktivista. Je ženatý, s manželkou Lenkou majú 5 detí.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.