V poslednom období kresťania a konzervatívci viac reflektujú význam kultúry a jej vplyvu na hodnotové ukotvenie ľudí a v konečnom dôsledku aj politiky. Dávajú tak za pravdu novinárovi Andrewovi Breitbartovi, ktorého trefný výrok „politika je vyústením kultúry“ (angl. politics is downstream from culture) sa stal obľúbenou paradigmou čítania zmien v spoločnosti.¹ Lukáš Krivošík tak tvrdí, že krása a umenie sú v ideologickom zápase dôležitejšie ako konzervatívna politika, a vyzýva na „Berniniho voľbu“, metaforický barok, ktorý by znovu prepojil dobro a krásu a vytváral by tak alternatívu k niektorým deštruktívnym vplyvom súčasnej kultúry.² Roman Joch tvrdí, že za posledné polstoročie konzervatívci dosiahli veľa, ale stratili kultúru, a preto teraz prehrávajú.³ Kultúra, široko chápaná, je jedným z hlavných zdrojov morálneho prostredia, spoluutvára našu morálnu predstavivosť a sebachápanie, a keďže je v istých aspektoch morálne chybná, morálne prostredie skôr znečisťuje, ako pozitívne formuje.

Ak však máme kultúru chápať naozaj široko, v slovenských textoch o konzervatívnej Berniniho voľbe do značnej miery absentuje veľký aspekt spoločenského a kultúrneho života – šport.⁴ Na to, že šport je vo svojich rozmanitých variáciách prítomný naprieč všetkými vyspelými spoločnosťami a koľko ľudí ho nielen konzumuje (napr. sledovaním v televízii), ale aj aktívne športuje, chýbajúca reflexia miesta športu v kultúre je zarážajúca. V tejto eseji chcem časť spomenutej medzery vyplniť. Mojím cieľom nie je ukázať, ako sa pomocou športu dajú vyhrávať kultúrne vojny, ale ako nám šport môže pomôcť odkrývať komplexnosť spoločného dobra – konceptu, ktorý ako kresťania často používame, ale málo mu rozumieme. Na príklade futbalu budem argumentovať, že plné chápanie spoločného dobra má mnoho vrstiev a šport môže viesť k jeho praktickému pochopeniu a preloženiu do iných oblastí života.

Tri úvodné poznámky

Predtým ako opíšem bohatú podstatu futbalu, je potrebné zdôrazniť tri záležitosti:

Ako prvé a najdôležitejšie treba zdôrazniť, že touto esejou idem spáchať niečo ako metafyzický zločin proti futbalu. Tak ako každý šport, aj futbal je predovšetkým praktická vec, vec činnosti a ponorenia sa do jeho dynamiky, krásy, drámy a námahy. Môžeme tu použiť rozlíšenie Gabriela Marcela – futbal je mystérium, nie problém.⁵ Problémy človek rieši odosobnenou analýzou a rozobratím predmetu na časti; pro­blém a jeho riešenie je niečím, čo človek má. Na druhej strane od mystéria sa človek nemôže odosobniť. Je to niečo, čo dokáže skutočne spoznať, iba ak sa do mystéria sám vloží a objaví ho zvnútra. Neosobná analýza nevedie k úplnému, ale iba obmedzenému poznaniu. Futbal ako súčasť morálneho sveta človeka je pre človeka práve mystériom, ktorého súčasťou má byť. Čoraz väčší objem dát, ktorý sa vo futbale zbiera, alebo žartovný (prípadne posmešný) opis futbalu ako športu („22 chlapov sa naháňa za loptou“) nám nepovedia nič o jeho hodnote pre život človeka, kým sami nevybehneme na ihrisko alebo si nepozrieme dobrý zápas.⁶ Preto používať futbal ako príklad na osvetlenie akéhokoľvek konceptu je riskantné, pretože šport by nemal byť len príkladom a prostriedkom na chápanie vyšších vecí, ale fenoménom, ktorý uznávame a zúčastňujeme sa na ňom práve preto, čím je sám osebe.

1. Je potrebné vnímať aj limity tohto výroku a neabsolutizovať ho. Ako som počul pri jednej príležitosti povedať profesora Roberta Georgea z Princetonu, je to polopravda, a preto vlastne praktická lož. Vzťah kultúry a politiky je totiž obojstranný. Zákon vychováva a politika ovplyvňuje kultúru, často je teda „kultúra vyústením politiky“. [↩]
2. KRIVOŠÍK, Lukáš. Prečo kresťania prehrávajú kultúrne vojny a ako v nich predsa len zvíťaziť. Konzervatívny denník Postoj. 15. 02. 2023.Dostupné na internete https://www.postoj.sk/124423/preco-krestania-prehravaju-kulturne-vojny-a-ako-v-nich-predsa-len-zvitazit [↩]
3. JOCH, Roman. Ak chcú uspieť, musia ovládnuť kultúru. Konzervatívny denník Postoj. 09. 08. 2023. Dostupné na internete https://www.postoj.sk/135730/ak-chcu-uspiet-musia-ovladnut-kulturu [↩]
4. Nedávnou výnimkou je text Šimona Sádovského o príbehu formovania jeho slovenskej identity cez šport. SÁDOVSKÝ, Šimon. Slovensko, do toho! In Verbum, 2023, roč. 34, č. 1, s. 53 – 56. [↩]
5. Pre stručné zhrnutie jeho diela pozri napríklad heslo Gabriel Marcel v encyklopédii Britannica. Dostupné na internete https://www.britannica.com/biography/Gabriel-Honore-Marcel#ref337799 [↩]
6. Hodnota hry, podobne ako hodnota ostatných ľudských dobier, nie je nikomu zjavná od začiatku, ale potrebuje byť zažitá, prakticky uchopená a reflektovaná. FINNIS, John. Natural Law and Natural Rights. Oxford : Oxford University Press, 2011, s. 65. [↩]