Prednáška Catherine Ruth Pakaluk sa uskutočnila 8. novembra 2023 v Cevro Institute v Prahe, kam prišla na pozvanie Aliance pro rodinu, z. s. Text preložil Martin Csontos.

Dobrý večer! Je mi potešením a cťou byť s vami tu v inštitúte Cevro. Chcem sa poďakovať Aliancii za rodinu za ich prácu pri organizovaní tohto podujatia, ako aj ostatným tu prítomným ľuďom i predstaviteľom mesta, ktorí pomohli umožniť moju návštevu. Som veľmi rada, že môžem byť s vami a predniesť tento dôležitý príhovor.

Úvod. Päť percent

Len pred týždňom sa v Londýne skončilo prvé fórum ARC – Aliancie za zodpovedné občianstvo – „medzinárodného spoločenstva ponúkajúceho víziu lepšieho sveta, v ktorom môže každý občan prosperovať, prispievať a rozvíjať sa“. Znie to dosť vágne, ale podrobnejšie indície o účele ACR nám poskytne pohľad na zloženie jej poradného výboru. Figurujú v ňom mená ako Jordan Peterson, kanadský psychológ a autor s miliónovým publikom, ktorý spochybňuje naratívy súčasných elít o maskulinite, manželstve a pohlaví, Katy Faust, americká zakladateľka globálnej neziskovej organizácie, ktorá obhajuje právo detí na matku a otca, či Louise Perry, anglická novinárka a autorka knihy The Case Against the Sexual Revolution (Kauza sexuálnej kontrarevolúcie). Ďalšími významnými členmi poradného výboru sú uznávaní experti na životné prostredie Michael Shellenberger (ktorý sa spolupodieľal na zverejnení „Twitter files“) a Bjorn Lundberg. Obaja presadzujú víziu udržateľnosti, ktorá sa podstatne líši od environmentálnej vízie Svetového ekonomického fóra.

V poradnom výbore ďalej nájdete politikov, akademikov, aktivistov a novinárov, ktorých spája naliehavá myšlienka, že musí byť koncipovaná zmysluplná, nádej vlievajúca vízia schopná vzoprieť sa apokalyptickému neomaltuziánstvu, ktoré zachvátilo globálne elity od Ríma po Paríž, od Washingtonu po Tokio.

Tieto vlády a mimovládne organizácie sú plné zhubných rojkov považujúcich ľudí za problémy, ktoré treba vyriešiť, namiesto toho, aby v nich videli jedinečné, neopakovateľné, večné iskry božského života. Ich environmentálny a ekonomický katastrofizmus podnecuje nové formy technodespotizmu zahŕňajúceho okrem iného covid preukazy, povinné (experimentálne) vakcíny, lockdowny či absolútnu štátnu kontrolu finančných tokov, cestovania, hospodárskeho života a informácií.

V pozadí týchto fenoménov sa skrýva napätie detegované zakladateľmi ARC – a ak sme úprimní, cítime ho všetci: nikdy sme sa nemali lepšie. Nikdy sme nemali viac prosperity, viac vzdelania, viac zdravia. Práve tak však v súčasnosti expanduje aj strach, úzkosť, depresia a demoralizácia. Sociálna textúra masívne zvetráva. Mestá a komunity sú roztrieštené a polarizované. Ľudia cítia beznádej. Táto bezmenná choroba sa nikde neprejavuje zjavnejšie ako v rodine – základnej bunke spoločnosti: ak deti predstavujú nádej do budúcnosti, potom môžeme povedať, že naša nádej nebola nikdy slabšia ako dnes.

V čase tejto prednášky je úhrnná plodnosť v Spojených štátoch pod 1,7 pôrodu na ženu a naďalej klesá.¹ V Európskej únii je to 1,53; v Japonsku 1,30; v Južnej Kórei dych vyrážajúca cifra 0,81. Dokonca aj krajiny, ktoré mali jednu generáciu dozadu najvyššiu pôrodnosť, klesli za môjho života pod úroveň reprodukcie. Mexiko malo v roku 1976 5,86 pôrodu na jednu ženu, ale teraz sa s hodnotou 1,81 sotva odlišuje od Spojených štátov. India mala v roku 1976 5,11 pôrodu na ženu, ale dnes má 2,03.² Pôrodnosť nižšia ako miera reprodukcie (2,1 pôrodu na ženu počas celého jej života) znamená budúcnosť charakterizovanú hospodárskym úpadkom a medzinárodnými konfliktmi, pretože krajiny súperia o najcennejší zdroj, deti.³

Niet divu, že sa minulý týždeň na fóre ARC objavila otázka: aká je úloha rodiny pri vytváraní podmienok pre prosperitu? Účastníci tohto fóra nie sú jediní, ktorí si kladú túto otázku. Aj mnohí verejní intelektuáli a politici hľadajú politické opatrenia, ktoré by efektívnejšie reagovali na pro­blém nízkej sobášnosti a pôrodnosti. Paradigmatické vyhlásenia vyzývajú na „zásady na presadzovanie autenticky prorodinného prístupu k verejnej politike“. Tieto zásady sú ako vytiahnuté z kúzelného klobúka plného želaní, ktorých cieľom je „posilniť manželské zväzky“, „presadzovať politické opatrenia, ktoré by umožnili, aby rodičovstvo bolo z finančnej stránky dostupnejšie a jednoduchšie realizovateľné“, a „rozvíjať pracovnú politiku, ktorá by vytvárala podmienky na pracovnú flexibilitu pre rodičov bez toho, aby ohrozovala ich finančné zabezpečenie“. Tieto myšlienky nájdete medzi členmi Kongresu Spojených štátov, ale sú vám dobre známe aj tu v Európe: v Meloniovej Taliansku, Orbánovom Maďarsku atď. Spoločným motívom týchto politických ideí je naliehavá otázka: ako môže štát zachrániť rodinu?

Dnes večer budem hovoriť o tom, že táto otázka v skutočnosti znie presne naopak. Uvedená otázka totiž celkom nesprávne diagnostikuje stav modernej rodiny a chybne identifikuje zdroje jej potenciálnej obnovy, ako aj typy politických opatrení potrebných na uskutočnenie tohto cieľa. Návrhy prorodinných opatrení (niektoré už aj implementované) sa tak riadia pomýleným plánom reformy. Rodiny s deťmi sú životnou silou štátu, čo znamená, že štát nemôže zachrániť rodinu, tak isto ako hlava nemôže zachrániť srdce. Adekvátna otázka teda skôr znie: ako môže rodina zachrániť štát?

Projekt, s ktorým som začala v roku 2018, bol inšpirovaný nasledujúcim zistením: fenomén klesajúcej pôrodnosti možno objasniť skúmaním rodín, ktoré ešte majú deti. Tento poznatok ma priviedol na cestu po celých Spojených štátoch za ženami, ktorých rodiny sa počtom i druhom vymykajú normám nízkej pôrodnosti. Tieto ženy mali päť, šesť, sedem alebo viac detí – dokonca aj pätnásť. Podobne ako biblická Anna, aj ony považovali plodenie detí za cieľ svojho života a zmysel svojho manželstva. Zväčša zotrvávajúc v skrytosti, potichu si zariadili svoj život tak, aby mohli prijať deti.

1. HAMILTON, Brady E. – MARTIN, Joyce A. – OSTERMAN, Michelle J. K. Births : Provisional Data for 2022 : Vital Statistics Rapid Release Report No. 28. Hyattsville : National Center for Health Statistics, 2023. Dostupné na internete: https://www.cdc.gov/nchs/data/vsrr/vsrr028.pdf [↩]
2. OECD (Organisation for Economic Cooperation and Development). Fertility Rates (indicator). OECD iLibrary. 2023. Dostupné na internete https://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/fertility-rates/indicator/english_8272fb01-en [↩]
3. SIMON, Julian L. The Ultimate Resource 2. Princeton : Princeton University Press, 1996. [↩]