Vedome praktizovať katolícku vieru som sa rozhodol v štrnástich rokoch. Keď sa viera stala mojím životným východiskom, prirodzene som túžil nájsť si podobne zmýšľajúcich rovesníkov. Ľudová zbožnosť mi už nestačila. Chcel som „niečo viac“. Postupne som sa dostal k eRku či miništrantským táborom MINFA, ktoré ma nadchli pre život evanjelia a službu Cirkvi. Začal som sa angažovať ako animátor v eRku aj v združení Katarínka. Počas vysokej školy som bol aktívny v bratislavskom UPeCe. 

Spomenutým kresťanským mládežníckym hnutiam som v živote za veľa vďačný. Umožnili mi rozvíjať svoje talenty pri organizácii detských táborov a dali mi vytúžené spoločenstvo podobne zmýšľajúcich rovesníkov. Zároveň mi ukázali dôležitosť modlitby a pomohli mi uvedomiť si, že Cirkev je viac ako iba dobrovoľnícke združenie. 

Jeden podstatný rozmer kresťanstva mi však tieto spoločenstvá neobjasnili dostatočne: rozumové uchopenie kresťanstva, racionálnu reflexiu viery a zvlášť jej dôsledkov pre dnešnú dobu, ktorá sa vyznačuje ideovým chaosom. Môj záujem o otázky filozofie, teológie, ale aj vecí verejných sa v týchto kresťanských mládežníckych hnutiach nestretol s veľkým pochopením. Doteraz si pamätám, ako som sa snažil v UPeCe Bratislava zorganizovať diskusiu študentov o prezidentských voľbách 2014, na ktorú prišlo presne päť vysokoškolákov.¹ Prevažovali kurzy zamerané na vzťahy a duchovné obnovy tematizujúce osobné prežívanie viery. Solídna formácia rozumového piliera kresťanskej viery skrátka chýbala.

1. Na nezáujem mladých veriacich o veci verejné poukázal aj bývalý správca bratislavského Univerzitného pastoračného centra Ján Štefanec. RÁBARA, Pavol. Privediem mladým politika a oni si radšej varia puding. (Rozhovor s Jánom Štefancom). Konzervatívny denník Postoj. 23. 06. 2019. Dostupné na internete https://svetkrestanstva.postoj.sk/14737/privediem-mladym-politika-a-oni-si-radsej-varia-puding [↩]