VERBUM

Halíkovský moment cirkvi

Korona kríza, ktorá pretrváva už skoro dva roky, priniesla nielen veľa bolesti a frustrácie, ale spolu s nimi aj mnohé duchovné dary a povzbudenia. S obmedzením sviatostného života prišiel impulz pre hlbšie pochopenie jeho hodnoty. S potrebou starostlivosti o chorých, núdznych a osamelých prišli príležitosti pre skutky lásky a služby blížnym. Viacerí kňazi, zasvätení aj laici práve vďaka kríze objavili zmysel pre sviatostný život viery aj dôležitosť služby blížnym a stali sa inšpiráciou a povzbudením pre druhých. Kríza tiež priniesla príležitosť, ktorú by sme možno nečakali: Mnohí ľudia, ba priam najmä neveriaci, vďaka kríze objavili takmer zabudnutý pojem „spoločného dobra“. A vďaka laickým iniciatívam, ktoré sa zasadzovali za obnovenie verejných bohoslužieb, kríza umožnila vniesť do spoločnosti argument, ktorý máme dnes tendenciu opomínať aj v kresťanskom svete, že náboženstvo nie je len súkromnou záležitosťou alebo voľnočasovým hobby, ale podstatnou súčasťou spoločného dobra spoločnosti.1 Múdrosť je v ľudskom živote rodnou sestrou skúšky. Za uplynulý rok treba byť Bohu vďačný a do budúcnosti pozerať s nádejou.

Zároveň však nemožno prehliadať viaceré varovné signály, ktoré ukazujú, že Cirkev aj na Slovensku môže čoskoro naplno prežívať svoj „halíkovský moment“. Ten spočíva v negácii duchovného deficitu z nemožnosti pristupovania k sviatostiam, ba priam v pozitívnom hodnotení tohto deficitu, ktorého absencia sa vníma ako príležitosť pre duchovný rast,2 prípadne ako „symbolické gesto a vzácna inšpirujúca skúsenosť“3 potrebná pre rozvoj nových, netradičných foriem viery. Slovami Tomáša Halíka: „Musíme s našou vierou prekročiť doterajšie inštitucionálne, ale predovšetkým mentálne hranice a vyjsť do sveta hľadajúcich ako spoluhľadajúci. Nie preto, aby sme sa lacno „modernizovali“, prispôsobili a rozpustili vo svete svoju identitu, ale preto, aby sme sa stali zrozumiteľnými a vierohodnými partnermi v dialógu, obohacovali druhých a nechali sa nimi obohacovať.“4 Nie je ale práve sviatostný život podmienkou katolíckej identity?

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

  1. Napr.: Veľkonočná výzva, Absolútny zákaz spovedania a bohoslužieb na Slovensko nepatrí! []
  2. Radoslav Šaškovič: Prekáža mi liberalizmus navlečený do husličkového ornátu (rozhovor). Denník Postoj. 3.6. 2021. []
  3. Teológ Halík: Zaháňať vírus obrazom Bohorodičky? Nezamieňajme si vieru s mágiou (rozhovor). Denník N. 10.04.2020. []
  4. Ibid. []

Juraj Šúst

Vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite. Od r. 2011 je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa. Stojí za festivalom Hanusove dni. Je šéfredaktorom časopisu Verbum, dramaturgom publicistickej relácie RTVS Do kríža, vystupuje v relácii Reflektor na Rádiu Devín. Angažuje sa ako pro-life aktivista. Je ženatý, s manželkou Lenkou majú 5 detí.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.