Zo všetkých prekážok na mojej ceste z protestantizmu do Katolíckej cirkvi nebola žiadna väčšia ako Mária. Predstavovala odklon od pravej viery v Boha k uctievaniu plastovej, mramorovej alebo keramickej sošky. Mária bola pre mňa obalom, v ktorom bol dar. Potešilo by darcu, keby sme si viac cenili obal než samotný dar?

V závislosti od toho, s ktorým katolíckym priateľom som sa rozprávala, som počúvala, ako sa Márii pripisujú vlastnosti hraničiace s božskými vrátane titulov ako Kráľovná nebies alebo Božia Matka. Ako som mohla zlúčiť svoju lásku k Ježišovi, ktorá ma spájala s katolíckymi bratmi a sestrami, s antagonizmom, ktorý som pociťovala k Márii, jeho matke?

Keď sa mi Scott zdôveril so svojím rastúcim presvedčením o hodnote Ježišovej panenskej matky, po prvýkrát som pocítila výzvu aspoň preskúmať jej úlohu. Napriek svojmu odporu k tejto katolíckej zbožnosti, ktorej som nerozumela, som začala vnímať, že nekatolíci Máriu úplne prehliadajú. Z môjho prežívania viery bola podvedome vylúčená s výnimkou Vianoc, keď sme mali v betleheme aspoň jej sošku.

Nikdy predtým som Máriu nevidela ako vzor verného učeníka. Postupne som začala chápať, že konala presne to, čo som chcela aj ja – okamžite odpovedala na Božie volanie. Začala som si uvedomovať hodnotu jej súhlasu, ktorý dala Bohu, lebo ním darovala Ježiša aj mne.

Dnes je pre mňa Mária duchovnou mamou. Je viac než len zbierkou dogiem a pobožností. Je osobou. Nie je len obalom daru, sama je darom od nebeského Otca. Je svätou a hrdinskou matkou, ktorá nás učí prostredníctvom svojich radostí a bolestí. Štúdiom Písma a modlitbou som začala našu nebeskú Matku spoznávať čoraz viac. Dúfam, že sa to podarí aj vám.

Tento príhovor je pre všetkých kresťanov, nielen pre katolíkov. Uisťujem vás, že ak ste kresťania, tak Mária je aj vašou duchovnou matkou. Jej syn, váš Spasiteľ a Vykupiteľ, vás chce viesť k láske k svojej mame, a preto potrebujete vedieť, čo pre vás urobila.

Zamyslime sa nad tým, čo nám Písmo predstavuje ako desať Máriiných radostí a bolestí. Jej radosti sú jedinečné, keďže sa stala matkou Vykupiteľa a horlivo sa o neho delila s inými. Jej bolesti sa označujú ako mučeníctvo, pretože utrpenia duše sú ešte väčšie ako utrpenia tela. Je privilégiom nechať sa našou presvätou Matkou sprevádzať v uvažovaní o viere, nádeji a láske. Mária nie je sväticou z plastu ani sochou, z ktorej utierame prach. Nie je pozorovateľkou nášho duchovného života, ale účastníčkou na našej ceste. Je žijúcou dušou, ktorá nás víta s otvoreným náručím, s materinským objatím. Ponúka nám tú istú lásku, s akou objímala svojho milovaného syna. Je láskyplnou ženou, ktorá pristupuje k bolesti druhého s milujúcou dobrotou nebeského Otca.

Prvá radosť (Lk 1, 26 – 38)

Pozorujeme ju pri zvestovaní, keď počúva radostnú správu, že Pán si ju vybral, aby porodila jeho syna, dlho očakávaného Vykupiteľa. Bez toho, aby všetkému rozumela, odpovedá: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).

Jej odpoveď nebola: „Vybral si si správne dievča. To zvládnem.“ Nebolo to ani: „Ó, nie, nie, nie, nikdy by som nemohla vychovať Božieho Syna.“ Bolo to jednoducho: „Som k dispozícii. Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Boh má plán pre náš život. Možno ho zo strachu váhame prijať. Môžeme mať nezodpovedané otázky, neistoty, ale Pán chce, aby sme odpovedali darom viery, veľkodušne odpovedali: „Áno; čokoľvek chceš, Pane“, ako to urobila Mária.

Prvá bolesť (Mt 1, 18 – 25)

Hneď potom vidíme Máriinu prvú bolesť: jej zmätok, že Jozef nemá rovnakú radosť ako ona. Mária je sama. Až keď Pán vo sne zjaví Jozefovi svoj plán, on odpovedá rovnako pokorne ako jeho snúbenica.

Niekedy sa nemáme s kým podeliť o dobré správy: o novom dieťatku, konverzii či novej práci. Ostatní možno nechápu našu radosť, no modlime sa, aby ju raz prežívali s nami. Dovtedy hľaďme na Pána, aby nám dal silu.

Druhá radosť (Lk 1, 39 – 45)

Potom prichádza druhá radosť. Mária sa bez váhania chystá navštíviť Alžbetu, o ktorej sa práve dozvedela, že je tiež tehotná. Túži tam priniesť Spasiteľa. Chce sa podeliť o dobré správy s niekým, kto pochopí Pánovo zázračné dielo, ktorého je súčasťou. Oslavuje Pána vo chválospeve Magnifikat, ktorý zaznieva s Alžbetiným pozdravom. Budúce generácie, ktorých sme súčasťou aj my, ju budú nazývať požehnaná.

Je pravdepodobné, že svätý Jozef Máriu sprevádzal na ceste k Alžbete. Dával pozor, aby bola v bezpečí, a ochraňoval Svätú rodinu. Bol svedkom reakcie svätej Alžbety, keď povedala: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 42).