Text bol pôvodne publikovaný v časopise Teologia Polityczna.
Prečo by sme to vlastne mali ešte robiť? Myslím písanie. Silenie duše a rozumu, mozoľné prekladanie nejasných predstáv na nikdy nie dostatočne presné a precízne formulácie. Dokonca hoci slová ako nosič informácií pretrvajú, to nie človek bude písať tie najčítanejšie. Deje sa nám to pred očami. Umelá inteligencia už dokáže (a svoje schopnosti neustále zdokonaľuje) vytvárať nielen tlačové správy, analýzy trhu, ale aj filmové scenáre, poviedky a obrazy. Keď si pred niekoľkými mesiacmi počítačoví grafici uvedomili, čo sa deje, že o chvíľu stratia prácu (ako kedysi po zavedení automatizácie a robotizácie robotníci, ktorí stáli pri výrobných pásoch), namiesto svojich tvárí zverejňovali v internetových avataroch prečiarknuté písmená AI (angl. artificial intelligence – umelá inteligencia). Keď niekedy vzniknú Všeobecné dejiny bezradnosti (ak sa to stane, najpravdepodobnejšie ich napíšu algoritmy), práve tento symbol by sa mal dostať na obálku. Luddizmus našej doby vyjadrený formou, ktorá ju azda najlepšie vystihuje. Kedysi rebeli búriaci sa proti priemyselnej revolúcii ničili krosná, dnes menia avatary. Zároveň tým potvrdzujú svoju zodpovednosť za silu, ktorá ich čoskoro vyhodí na ulicu, a svoju závislosť od nej. Možno to porovnať so vzburou proti hutníckym peciam, keď sa do nich vhadzovali archaické drevené nástroje.
Rýchlejšia, lacnejšia, poslušnejšia. Nedurdí sa, nemá umelecké rozmary, vypĺňa všetky príkazy. Tvorí ľubovoľný obsah v akomkoľvek štýle, ako jej to len zadáme. A čím výnimočnejšie sa tvorca cíti, tým ľahšie sa dá nahradiť neosobnou silou. Vraj o štyri-päť rokov prakticky celý obsah na internete bude tvoriť umelá inteligencia. Odhady, analýzy, komentáre, poznámky či dokonca názory – to všetko budú zo seba vyhadzovať digitálne útroby. AI sa bude sporiť sama so sebou, dokáže sa perfektne zosobniť a vystupovať ako konzervatívci či progresívci, liberáli či fundamentalisti.
A čím charakteristickejší štýl, výraznejšie postoje, tým ľahšie dokáže vystupovať ako skutočný človek. Vyhrať nad ním vo všetkom, čo doteraz považoval za svoje výnimočné, výhradne len jemu vlastné. Preto nemá zmysel snažiť sa o originalitu – nech sa dostaneme na akúkoľvek pevninu, ona tam už bola pred nami. Tam, kde sa pokúšame vyvesiť vlajku, umelá inteligencia už stihla postaviť supermarket a strážené sídlisko. A bude ešte rýchlejšia a ešte kreatívnejšia. Pred chvíľou som si pozrel ňou vygenerované snímky z nikdy nenatočených filmov a seriálov. Pán prsteňov akoby z 80. rokov v štýle dark fantasy či Breaking Bad ako sitcom. Snímky s perfektným rozlíšením, neskutočný fragment, obraz niečoho, čo nebolo nikdy vytvorené.
Neexistujú bezmocnejší ľudia poslušnejšie realizujúci cudziu vôľu než demiurgovia digitálneho sveta. Práve tí, o ktorých sa tvrdí, že skutočne zrealizovali osvietenský sen o plnej zvrchovanosti ľudského ducha nad svetom. Jacek Dukaj mal pravdu, keď vo svojej knihe Po piśmie (Po písme) napísal, že nie Zuckerberg využíva Facebook na svoje ciele, ale Facebook využíva Zuckerberga, rovnako ako využíva Sergeja Brinna (prezidenta Alphabetu, materskej spoločnosti Googlu) zdanlivo ním kontrolovaný vyhľadávač. Ak sa ukazuje, že tí, ktorí mali byť všemocní, sú od istého času len sluhami, čo môžeme povedať o nás? Tieto žalospevy, ktoré práve spisujem, by AI bez problémov dokázala predniesť aj sama a presvedčivejšie. Takže prečo, načo a ako písať?
