Foto: YouTube / World of Trailers
Typická tehotenská dramedy – tak je film Ninjababy opísaný vo svetovom kinematografickom rebríčku IMDb. Nie je to falošný prísľub. Film sprostredkúva skutočne silný koktail emócií. Polemizovať sa dá so slovom typická, keďže gradácia filmu vzbudzuje skutočne osobitý zážitok, a navyše prichádza v špecifickom čase stále klesajúcej fertility, rozmachu antinatalizmu a liberalizácie propotratovej legislatívy.
Cieľom tohto textu nie je recenzia filmu, ktorý, mimochodom, získal v roku 2021 titul Európsky film roka a na podujatí Amanda Awards 14 nominácií, z toho 10 výhier. Nasledujúcich 2 000 slov venujem hlbšiemu premysleniu a precíteniu troch vybraných momentov filmu, ktoré rozpletám z kresťanského uhla pohľadu a kontrastujem ich s progresívnym.
Vo februári aktuálneho roka sa medzi inými severskými filmami na festivale SCANDI na Slovensku a v Českej republike predstavil aj film Ninjababy. Na desiatkach repríz sa zúčastnili stovky divákov. Z vlastnej skúsenosti som v kinosále zažila hurónsky smiech, mnohoznačné ticho, dokonca slzami zvlhčené maskary otlačené na rúškach prítomných dám a začervenané oči pánov po skončení. Okrem emocionálneho vypätia film predostiera viacero príležitostí na diskusiu tém vyvolávajúcich vášne v tábore konzervatívcov a progresívcov. Budem uvažovať nad troma nasledujúcimi momentmi, ktoré sú predmetom kontroverzie v súčasnej spoločnosti.
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
