KRAJNIAK, Milan. Prognóza je dobrá: 27 pútavých príbehov z dejín Slovenska. Bratislava: Kniha do ucha, 2024, 220 s.
Vedeli ste, že Svätopluk neprehral ani jednu vojnu? Že slovenský arcibiskup zachránil Viedeň pred Turkami? Alebo že Bratislava bola hlavným mestom Uhorska dlhšie ako Budapešť? Tipoval by som, že aj medzi nadpriemerne vzdelanými čitateľmi Verbumu bude priemerná úspešnosť pri týchto otázkach niekde okolo dvoch tretín.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak po voľbách 2023 musel preč z politiky a na rozdiel od svojho staršieho kolegu Jána Slotu zjavne poslúchol radu z notoricky známeho meme „Radšej knihu“. O verejnú pozornosť sa po voľbách prihlásil začiatkom roku 2024 knihou Prognóza je dobrá s podtitulom 27 pútavých príbehov z dejín Slovenska. Zaslúži si túto pozornosť?
Ako vraví sám autor, literárne dielo je určené najmä mladšej generácii, reprezentovanej jeho dvadsaťročnou dcérou Zuzkou, ktorej ho venuje. Píše: „Veľmi by som chcel, aby si cítila na Slovensko, na naše dejiny a slovenský národ hrdosť,“ a o kúsok ďalej identifikuje hlavnú tému knihy: „Ak by som mal pomenovať jeden z najhorších slovenských neduhov, je to sebaponižovanie. Potreba nezmyselne znižovať svoju hodnotu pred sebou samým aj pred ostatnými. Nepáči sa mi to, a preto to nechcem nechať len tak.“
Autor stavia Slovensko do roly pacienta a na základe jeho historických skúseností stanovuje anamnézu, diagnózu a navrhuje liečbu jeho kľúčového neduhu, sebaponižovania. Táto metodika má svoj zmysel, no na autora recenzie pôsobila počas čítania mierne vyrušujúco. Nebolo to však nič neprekonateľné, len to trochu kazilo čitateľský zážitok. Slovné spojenie „pacient Slovensko“ mi pripadalo naozaj divné. Držme sa však autorovej terminológie.
Aká je teda anamnéza? Najdlhšiu časť knihy venuje Krajniak konkrétnym príbehom z dejín našej krajiny, na ktoré môžeme byť zdravo vlastenecky hrdí. Vzhľadom na populárny žáner diela sa mu podaril solídny výber príbehov zahŕňajúci známe príbehy ako tie o štúrovcoch či M. R. Štefánikovi, no aj menej známe, ako napríklad ten o slovenskom arcibiskupovi, ktorý hral prvú diplomatickú ligu a pomohol Európu zachrániť pred islamom – o Jurajovi Slepčianskom (Selepčénim). Slepčiansky sa narodil v roku 1595 v slovenskej rodine v obci Slepčany pri Zlatých Moravciach. Keď bol ešte malý, Turci mu zabili rodičov. Mladého Slepčianskeho si všimol Peter Pázmaň, ktorý mu umožnil študovať. Slepčiansky ukončil štúdium doktorátmi z filozofie a teológie, bol vysvätený za kňaza. Neskôr sa stal ostrihomským arcibiskupom a prímasom Uhorska. Pracoval aj v diplomatických službách Uhorska, kde zohral kľúčovú rolu pri dohodnutí pomoci pri obrane Viedne od poľského kráľa Jána Sobieskeho III., čo sa ukázalo ako kľúčové pre porážku Turkov pri Viedni v roku 1683 a začiatok konca tureckej okupácie Európy. Čitateľ natrafí aj na Príbeh o slovenskom maršalovi, ktorý dobyl Berlín (maršal Andrej Hadik, ktorý podnietil vznik frazeologizmu husársky kúsok), Príbeh o generáloch tajnej cirkvi, ktorí z ničoho vybudovali organizáciu masového odporu voči komunizmu (čitateľom Verbumu notoricky známi Silvester Krčméry a Vladimír Jukl), či dnes obzvlášť aktuálny Príbeh o kráľovi a jeho vernom rytierovi, ktorí porazili oligarchov a urobili zo Slovenska veľmoc (kráľ Karol Róbert a rytier slovenského pôvodu magister Donč).
Voľba konkrétnych príbehov, na ktorých autor vykresľuje históriu Slovenska, je nutne v nejakej miere subjektívna. Dalo by sa napríklad polemizovať, či príbeh usmievavého celoživotného komunistu Dubčeka je naozaj príbehom s jasným pozitívnym morálnym odkazom. Z výberu tiež cítiť, že autor je doslova homo politicus a príbehy skrz-naskrz nejako súvisia s politikou. Avšak nejaký ten Jozef Murgaš, Aurel Stodola či Maximilián Hell by prehľadu príbehov úspešných Slovákov určite prospeli. Napriek uvedenému si myslím, že autor pri výbere odviedol kus dobrej práce. Bolo by len dobré, keby tieto príbehy bolo počuť medzi nami Slovákmi viac.
