Na premietaní filmu Dievča s ihlou (dánsky: Pigen med nålen, 2024) som sa zúčastnil v rámci filmového festivalu Artfilm v Košiciach. Vo vypredanej sále pri rozplietaní jeho zápletky zavládlo hrobové ticho. Po záverečných titulkoch som ešte dlho spracovával skúsenosť, ktorú sprostredkoval. Film, ktorý človeka tak hlboko zasiahne, musí byť výborný. Napriek tomu by som si ho znovu už nechcel pozrieť.

Z pokusu pomenovať zmes dojmov, ktoré vo mne vyvolal, vznikli rozporuplné prívlastky – bol krásny aj hrozný, podmaňujúci aj odpudzujúci, čarovný aj strašidelný. Ak ako kritérium dobrého umeleckého diela uprednostníme silu otáznikov, ktoré zanechá v divákoch, ide v každom prípade o jedinečnú snímku. Tým hlavným otáznikom, ktorým zasiahne svedomie diváka, je hodnota ľudského života.

Rozprávka a skutočnosť 

Dievča s ihlou je dielom 41-ročného švédskeho režiséra a scenáristu Marcusa von Horna, ktorý vyštudoval v Poľsku a v krajine našich severných susedov sa aj usadil a založil si rodinu. Film vznikol zo švédsko-dánsko-poľskej koprodukcie a jeho dej sa odohráva v Kodani pred vyše sto rokmi v závere prvej svetovej vojny.

Rozporuplné dojmy nespôsobilo spojenie krásneho obsahu a hororovej formy. V tomto filme to funguje skôr naopak: forma je výsledkom práce pôsobivej čiernobielej kamery, pred ktorou sa odvíja realistická dráma s nádychom rozprávky pre dospelých. Príbeh – ten je desivý. Čo je najhoršie, krutosť, o ktorej hovorí, nie je plodom fantázie, ale až príliš reálnej skutočnosti. Dej filmu sa zakladá na udalostiach, ktoré sa v danom čase v Kodani naozaj stali.

Príbeh dvoch žien

Hlavnou hrdinkou príbehu je mladá krajčírka Karoline, ktorá v ťažkých časoch vojny upadá do biedy. Jej manžel narukoval do armády a je už dlhý čas nezvestný. Karoline podľahne zvodom riaditeľa krajčírskej manufaktúry, v ktorej pracuje, a keď s ním otehotnie, naivne dúfa, že si ju vezme za legitímnu manželku. 

Film však nepokračuje ako rozprávka o Popoluške. Tehotná Karoline zostane sama a navyše bez práce.