VERBUM

Foto: YouTube / Fantasia International Film Festival
Foto: YouTube / Fantasia International Film Festival

Adamove jablká

Nie som fanúšikom škandinávskej kinematografie. Film dánskeho oscarového režiséra Andersa Thomasa Jensena Adamove jablká (z roku 2005) ma však zaujal. V roku 2019 sa film dočkal aj slovenskej divadelnej adaptácie. Hoci ťažko skúmať úmysel režiséra, možno to má byť umelecká provokácia veriacich i neveriacich, okrem samotnej umeleckej hodnoty film ponúka výstižnú ilustráciu dôležitých duchovných skutočností, ktoré sú v spirituálnej teológii podrobne opísané, ale zároveň sú pre väčšinu ľudí (vrátane kňazov a katechétov) v podstate neznáme. Ide o mnohovrstvový fenomén, ktorý sv. Ján od Kríža nazval temná noc.

Kým prejdeme k filmu, treba trošku nahliadnuť do tajomstva temnej noci. Už sv. Gregor z Nyssy a neskôr Pseudo-Dionýz Areopagita píšu, že zjednotenie s Bohom sa uskutočňuje v úplnej tme nevedenia. Kladú tak základy tzv. apofatickej (negatívnej) teológie.1 V tejto línii neskôr pokračuje napr. sv. Bonaventúra a ešte neskôr sv. Ján od Kríža. Ten temnú noc chápe ako priestor stretnutia Ženícha s Nevestou. Na pozadí knihy Pieseň piesní a všeobecne ľudskej skúsenosti lásky a sexuality chápe noc ako čas vzájomného hľadania a láskyplného zjednotenia. Treba však pripomenúť, že to je až záverečná perspektíva, no je potrebné mať ju na pamäti. Noc je totiž pred časom nájdenia a zjednotenia hlavne časom strachu z temnoty, neistoty a osamelosti, časom utrpenia a očisťovania. Práve táto skúsenosť však umožňuje vyniknúť radosti z láskyplného stretnutia.

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

  1. Apofatická alebo negatívna teológia sa snaží postihnúť absolútnu transcendentnosť Boha cestou dôsledného negovania všetkých jeho atribútov a označení, všetkých predstáv a pojmov, ktoré si o ňom utvárame. V jednoduchých obrazoch tak nachádzame viac pravdy než v tých najdokonalejších predstavách. Preto láska vidí viac ako rozum. Kde je láska, tam dokonca nemá viac prístup temnota rozumu. Viac pozri napr. HOWEL, Edward. Apophatic spirituality. In The New Westminster Dictionary of Christian Spirituality, s. 117 – 119, SCM Press, 2005, alebo aj BENEDIKT XVI. Dionýz Areopagita. Katechéza zo 14. 05. 2008, Vatikánsky rozhlas. []

Peter Brenkus

Katolícky kňaz, rodák z Oravy v službách Nitrianskej diecézy. Absolvoval postgraduálne štúdium Spirituálnej teológie v Krakove.Popri bežnej farskej pastorácii sa venuje najmä charitatívnym aktivitám pre niektoré skupiny zraniteľných osôb.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.