VERBUM

Dominikán Gregory Pine: Žijeme krízu identity

Foto: BHD / Mário Lukáč

Gregory Maria Pine je dominikán z USA známy z podcastov Pints with Aquinas či Godsplaining. V roku 2022 vydal knihu Prudence: Choose Confidently, Live Boldly o cnosti rozvážnosti, ktorá prináša človeku do života poriadok, integritu, šťastie a slobodu. Vyštudoval matematiku, humanitné vedy a katolícku kultúru na univerzite v Steubenville, momentálne si robí doktorát z dogmatickej teológie na univerzite vo Freiburgu (Švajčiarsko). Otec Gregory vystúpil na 11. ročníku festivalu Bratislavské Hanusove dni, ktorý sa zameral na tému „Krehkosť identít“. Rozprávali sme sa o kríze identity, chápaní tradície, umení aj kultúre.

V prvej časti rozhovoru sa dozviete:

  • Ako súvisí kríza identity s individualizmom?
  • Ako sa dotýka straty konceptu cnosti?
  • Prečo potrebujeme obnoviť cnosť lásky k vlasti?
  • Ako sa darí katolíkom v USA žiť katolícku identitu?
  • Aké je miesto katolicizmu vo verejnom živote?

Čím to je, že dnes strácame rozmer ľudskej prirodzenosti a prežívame krízu identity?

Myslím, že strata prirodzenosti a identity do veľkej miery súvisí s bohatstvom, technologickým pokrokom, modernými komunikačnými prostriedkami, duševnými chorobami i bezbožnosťou. Identita je to, čo sa prijíma. V kontexte prijatej identity od svojej rodiny, politického spoločenstva, cirkvi sa učíme, ako postupovať vo vylepšovaní svojej identity alebo ako prichádzať k dedičstvu svojej identity. Ale keďže sú rodina, spoločnosť i cirkev v kríze, tak sme veľa stratili z prístupu k týmto prostriedkom. Žijeme krízu spolupatričnosti. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme sa venovali spoločným komunitným dielam a činnostiam, ktoré obnovujú našu identitu vo vzťahu k druhým, skrze ktorých poznávame, že sme milovaní.

Nesúvisí ale kríza identity s individualizmom, prílišnou zameranosťou na jednotlivca? Typická rada motivačných príručiek znie, že aby sme boli úspešní, potrebujeme začať veriť v samých seba…

G. K. Chesterton už povedal všetko, čo je potrebné o tejto téme povedať. Povedal, že človek, ktorý verí sám sebe, patrí do blázinca. Takže veriť v seba samého je akýmsi receptom na katastrofu. On tento postreh ďalej rozširuje a podáva určité vysvetlenia o prvotnom hriechu a o našej schopnosti sebaklamu, dokonca o našej schopnosti sebadeštrukcie. No ak sa máme zachrániť, tak nás musí zachrániť niekto iný, ten, kto bude schopný ukázať nám život, vytiahne nás z vraku súčasnej existencie a dovedie nás k horizontu, ktorý je nekonečne sľubnejší. Takže si myslím, že by sme mali mať zdravú nedôveru voči sebe samým.

Ale myslím si, že keď začneme zakúšať život milosti a cnosti, keď budeme rásť prostredníctvom modlitby, sviatostí, priateľstva, pokánia, štúdia atď., potom môžeme začať dôverovať sebe, pretože to, čomu účinne dôverujeme, je Boh, ktorý pôsobí v nás a cez nás. A Bohu možno vždy dôverovať.

Lenže dnešná spoločnosť už takmer zabudla uvažovať v kategóriách morálneho a duchovného života. Otázky človeka redukujeme takmer výlučne na psychológiu…

Áno, filozofi ako Marx, Freud, Nietzsche, Fuerbach mali koncom 19. a začiatkom 20. storočia tendenciu redukovať ľudskú problematiku na množstvo biologických, fyzických, emocionálnych či psychologických faktorov. To nás však odrezáva od prístupu k duchovnému svetu, od transcendencie. Keď kladiete otázky obmedzeným spôsobom, vyvodíte odpovede, ktoré sú tiež obmedzené.

V pojme cnosti však možno nájsť spôsob, ako získať prístup k dobrám, ktoré ležia za naším bezprostredným horizontom. Veľa ľudí o sebe uvažuje len ako o kolieskach v súkolí, ale nevníma samých seba v poriadku transcendenta, ktorý zahŕňa, ale zároveň presahuje čisto ľudskú realitu. Výchova k životu v cnosti je teda účinnou výchovou k ľudskému rozkvetu, ktorý je obsiahlejší a ktorý presahuje materiálne podmienky našej každodennej existencie.

Gregory Maria Pine na duchovnej obnove Spoločenstva Ladislava Hanusa v roku 2022. Foto: Mário Lukáč

Spomenuli ste, že žijeme krízu spolupatričnosti. Ťažko sa nám identifikuje so spoločnosťou, sme k nej apriori skôr kritickí. Potrebujeme znovu objaviť cnosť lásky k vlasti?

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

Juraj Šúst

Vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite. Od r. 2011 je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa. Stojí za festivalom Hanusove dni. Je šéfredaktorom časopisu Verbum, dramaturgom publicistickej relácie RTVS Do kríža, vystupuje v relácii Reflektor na Rádiu Devín. Angažuje sa ako pro-life aktivista. Je ženatý, s manželkou Lenkou majú 5 detí.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.