VERBUM

„Nehovorte mi ako mám žiť!“ Zmysel a limity pluralizmu

Foto: Creative Commons / Tommaso D’incalci

Pluralizmus je pozitívnym a v niektorých kontextoch pre spoločnosť životne dôležitým javom. Zároveň je zdrojom napätia v dôsledku nezhôd, ktoré ho sprevádzajú. A práve v sporoch, kde je spoločenská nezhoda najostrejšia, sa ukazujú limity rozumného pluralizmu. 

Aby som mohol rozlíšiť tieto prípady, v prvej časti tejto eseje predstavím hodnotový základ pluralizmu, teda rozmanitosť dobier a rôznych rozumných spôsobov ich sledovania, ktoré dávajú príležitosť na vznik a pôsobenie rozličných sociálnych inštitúcií. Jadro slobodnej spoločnosti spočíva práve v kreativite rôznych ľudí a komunít, ktoré vhodným spôsobom sledujú rôzne dobrá. 

V druhej časti prejdem k politickému problému, ktorý pluralizmus predstavuje a priblížim v hrubom náčrte dva spôsoby, akými naň reaguje súčasná liberálna teória. Nádejou neutralistických liberálov je, že nezaujatosť štátu v otázkach toho, čo robí život dobrým, umožní prežitie „rozumného pluralizmu“. Tak bude rešpektovaný fakt nezhody rozumných ľudí ohľadom toho, čo dáva životu hodnotu a zmysel. Ak je však jadrom sporu chápanie osoby a ľudskej dôstojnosti, dlhodobo konzistentná pluralita v plnom zmysle slova nie je možná. V týchto sporoch sa nikto nemôže vyhnúť vnášaniu kontroverzných predpokladov, ktoré v dôsledku umožňujú len malú toleranciu ostatných pohľadov. 

V poslednej časti budem ilustrovať, prečo je nepravdepodobná aj nádej niektorých kresťanov a konzervatívcov na to, že ústup v substantívnych otázkach výmenou za zabezpečenie výhrady vo svedomí a prejave je zradný. Rétorické heslá o ochrane pluralitnej spoločnosti môžu v niektorých prípadoch znamenať práve potlačenie svedomia a presvedčenia.

I. Pluralita dobier, pluralita spôsobov

Je zjavné, že ľudia venujú svoj čas a schopnosti širokej škále činností, ktorými sledujú rôzne dobrá. Rozumných možností je tak veľa, že každý jednotlivec alebo komunita musí robiť náročné voľby medzi viacerými dobrými možnosťami. Tak môže niekto venovať svoj pracovný život vede a poznaniu, ale bude iba voľnočasovým gitaristom. A niekto iný môže byť profesionálnym športovcom a zaujímať sa o politiku ako volič, pričom pre politika bude politický život povolaním pre spoločné dobro a futbal si iba pozrie (možno len zo záznamu). A najmä sme ako ľudia zakorenení v sieti rozmanitých rodinných, priateľských, pracovných a spoločenských vzťahov, ktorých dôležitosť v priebehu života každého jednotlivca prechádza rôznymi obmenami. 

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

Ján Tomaštík

Ján Tomaštík vyštudoval politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, kde si v súčasnosti robí doktorát z politickej filozofie. Rok pracoval ako Veritas Scholar pre ADF International vo Viedni, medzinárodnej právnickej kancelárii, ktorá obhajuje ľudské práva. V súčasnosti pracuje v štátnej správe.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.