Reakcia na jeden zbytočný hanopis.

V septembri tohto roka sa v bratislavskej Inchebe konal druhý ročník medzinárodnej výstavy pre výstavbu a vybavenie kostolov, cirkevných zariadení a náboženského umenia Sacroexpo. V časopise Verbum bol v tejto súvislosti publikovaný fejtón Samuela Horvátha Sakr*expo s podtitulom Hanopis na jedno bohumilé podujatie.

Autor sa vo svojom článku k tomuto veľtrhu vyjadruje kriticky. Podstatná časť jeho argumentácie je vyjadrená v nasledovnom odseku:

„Vyjadrenie ku kvalite vystaveného prenechám niekomu, kto nabral odvahu ísť sa pozrieť osobne. Mňa na tomto podujatí najviac bolí samotná forma prezentácie a predaja, akoby sakrálne – posvätné bolo na predaj, akoby sa skutočná liturgická skúsenosť dala kúpiť. Liturgické umenie nikdy nenaplní potenciu ktorú má, pokiaľ nám nebude ,dané‘, vzniknúc z intímneho spojenia medzi umelcom, Duchom, liturgickou formou a božím ľudom.“

Na Sacroexpe som sa bol osobne pozrieť – ako na prvom ročníku, tak i na druhom. Z vlaňajšieho ročníka som spolu s Pavlom Hudákom priniesol reportáž, považujem sa teda za človeka, ktorý sa vie k tomuto podujatiu vyjadriť.

Mám pochybnosť, či toto možno povedať aj o autorovi „hanopisu“, ktorý sám na dvoch miestach uvádza, že „nenabral odvahu ísť sa pozrieť osobne“.

Jednak považujem za súčasť chochmesu, že keď niekto chce na akési podujatie napísať kritickú recenziu – hoci aj skrytú za fejtón –, mal by si dať tú námahu a ísť sa tam pozrieť. Ale chápem, že je jednoduchšie kritizovať niečo bez priamej skúsenosti, napokon aj podujatia organizované Spoločenstvom Ladislava Hanusa s tým majú pravidelne dočinenia.

Jednak nerozumiem motivácii napísať hanopis na niečí dobre mienený počin, ktorý na jednej strane dáva umelcom, remeselníkom a podnikateľom priestor prezentovať sa, a na strane druhej záujemcom o tieto výrobky a služby spraviť si prehľad o ponuke. Na Sacroexpe sa neprezentovalo nič nemorálne.

Čo autor teda podujatiu vyčíta? Nepáči sa mu, že sa posvätné prezentuje akoby bolo na predaj, „akoby sa liturgická skúsenosť dala kúpiť“. Liturgické umenie podľa neho má vzniknúť „z intímneho spojenia medzi umelcom, Duchom, liturgickou formou a božím ľudom“. Skrátka sa mu nepáči, že sa posvätné predmety a liturgické umenie ponúkajú a predávajú ako iba akýsi tovar.

Tejto preferencii sa dá rozumieť, ale vyvoláva otázky. Po prvé: sú rovnakým problémom aj predajne náboženskej literatúry, kde sa predávajú aj liturgické predmety a umenie? Po druhé: prečo nie je predávanie a kupovanie umenia legitímny spôsob jeho zadovažovania – na strane prijímateľa – a obživy – na strane umelca? Po tretie: ako by mal v praxi vyzerať spôsob zadovažovania si kostolného náčinia a liturgického umenia, ak nie kúpou?

Apropo, poznámka o kupovaní si liturgickej skúsenosti ide už celkom mimo úmysel veľtrhu Sacroexpo. Ako Horváth sám uvádza, prezentované tu okrem liturgického vybavenia boli napríklad technológie na osvetlenie, ozvučenie, čistenie a tak ďalej. Nikto tam nepredával „liturgickú skúsenosť“ a som si istý, že ani nemal takú ambíciu.

Autor napokon kritizuje liturgický gýč ako taký. Je plne legitímne ho kritizovať, no prečo v spojitosti s týmto podujatím? Áno, ponúkali sa tam aj predmety pochybnej hodnoty, ale okrem toho aj – najmä na prvom ročníku – ručne vyšívané ornáty od sestier z Rodiny Panny Márie v Starej Haliči, ručne vyrábané šperky od Mareka Husovského, ktorý okrem iného vyrobil relikviár na blahorečenie Anny Kolesárovej či kalich pre pápeža na liturgiu v Prešove, či zvony od rodinnej zvonolejárskej dielne Bystríka Iváka z Liptovských Sliačov.

Čo je zlé na tom, že takíto výrobcovia sa prezentujú na veľtrhu? Kde niekto berie odvahu spakruky ich označiť za „bezcenný brak vprostred plechovej výstavnej haly“?

Škoda, že autorovi popri toľkej odvahe v prstoch na klávesnici neostalo trochu aj pre nohy. Incheba nie je tak ďaleko.

Na záver, je nesporné, že v liturgickom umení je veľa gýča. No nie sú náhodou aj podujatia ako bol tento veľtrh nástrojom k pozdvihnutiu jeho úrovne? Alebo bude lepšie, keď žiadne takéto veľtrhy nebudú a umelci budú mať o možnosť menej na prezentáciu svojich diel?