„Svetlanka, taký som rád, že sme zas spolu“ konštatuje Mirona. „Toľko vydržal v Amerike sám, aby jeho deti mali grunty. Nevidel ich dlhých sedemnásť rokov. Ani raz.“ – vykresľuje situáciu poviedky Svetlana autorka.
Stretnutie dvoch priateľov, grécko-katolíckych kňazov, v poviedke Pavol a Andrej na konci 60-tych rokov otvára jeden z nich slovami: „Bolo to náročné obdobie. Ale hádam to najťažšie máme my aj naša cirkev za sebou.“ Naráža na zatýkanie a mučenie zasvätených a veriacich, zoštátňovanie cirkevného majetku, atď.
„Juraj, prepáč mi, ak som ti ublížila…“ zaznieva v telefóne hlas svokry. Slová sú adresované postave Juraja, nechceného zaťa vychovaného v pravoslávnej viere, čo bolo nezlučiteľné s grécko-katolíckou tradíciou rodiny svojej manželky z vedľajšej dediny. Títo sa stihli zmieriť už na zemi i keď až tesne pred odchodom, iných to čakalo až na onom svete, ako to vykresľuje okrem iných aj poviedka Juraj a Magduška.
Všetky menované poviedky – dovedna osem, jedna preložená do ukrajinčiny a jedna do rusínčiny –spolu tvoria knihu KORENE s podtitulom viera-nádej-láska od autorky profesorky Emílie Sičákovej Beblavej. Vyšla v roku 2022 v nakladateľstve ESPRI s jedinečnými ilustráciami Ivany Šátekovej, a to s podporou súkromných darcov. Knihu aktuálne (marec 2023) možno zakúpiť vo viacerých kníhkupectvách, napr. aj v sieti Martinus či Pantarhei.
Mnohí možno poznáte profesorku Sičákovú Beblavú z prostredia neziskového sektora v oblasti boja proti korupcii, z jej publikačnej a pedagogickej činnosti pod afiliáciou Ústavu verejnej politiky (FSEV UK) alebo z médií, kde sa pravidelne vyjadruje ku otázkam verejnej správy a zabezpečovaniu verejných služieb, spomínanému boju proti korupcii alebo aplikácii behaviorálnych teórií a inovácií vo verejnej správe. Teraz máme však pred sebou jej knihu zásadne odlišného žánru aj jazyka – knihu poviedok hlboko zasahujúcich ľudské vnútro, popisujúcu situácie z iného storočia, ale predsa také povedomé aj dnes.
Podľa vlastných slov autorky, poviedky vznikali v čase pandémie a „lockdownov“. Každý mal svoj spôsobom vysporiadavania sa so vzniknutou situáciou. Niekto (ako ja) utekal do hôr, iný sa vhĺbil do práce, ďalší sa koncentrovali na rodinu a iní absolvovali online-kurzy od výmyslu sveta. Práve kurz kreatívneho písania započal projekt, ktorého záverom je kniha Korene. Samozrejme, tá cesta bola dlhšia. Zahŕňala niekoľko výjazdov na východné Slovensko, mnohé rozhovory s akademikmi, spisovateľmi a editormi, mnoho napísaných draftov a čítania doplnkovej literatúry. Toto všetko cítiť aj v knihe – spontánnosť, nostalgiu, precíznosť, túžbu podať ďalej tradíciu a aj vedomosť.
Nie je tajomstvom, že poviedky sú inšpirované osudmi konkrétnych ľudí, rodinných príslušníkov a známych autorky zväčša z východného Slovenska. Je zvláštne, že hoci postavy v poviedkach sú pre čitateľov neznáme a anonymné osoby, možno sa v niektorej z nich odrazí časť osudu ktorý dôverne poznáte. Možno zistíte, že čítate príbeh z úst vašej starej mamky či deda, ktorých prioritou bolo získať a zveľadiť pozemok (grunt); alebo príbeh uja z druhého kolena, ktorého život bol naplnený ťažkou prácou, z čoho stvrdli s jeho rukami aj jeho srdce a duša; alebo vám niektorá poviedka pripomenie sesternice vašich mám alebo aj tie vaše, ktoré žili či stále žijú vo veľmi náročnom manželstve plnom obety, pokory a alkoholizmu. Práve otázky náboženského presvedčenia, manželstva, vlastníctva pôdy či životného povolania sa tiahnu celou knihou a robia ju aktuálnou pre každý čas.
Kniha môže zaujať aj svojou etnografickou hodnotou. Okrem opísaných ľudských osudov majú čitatelia možnosť spoznať jazykovú pestrosť a zvyklosti z východného Slovenska. Autorka účelovo do textu vsádza slová v zemplínskom nárečí, v rusínčine a cirkevnoslovančine. Možno pre rodákov zo Zemplína, Abova, Šariša či Spiša nebudú niektoré výrazy také exotické ako pre mňa (pochádzajúcu z Horného Považia), no môžu sa zoznámiť s ich dobovým použitím a pôvodom. Cerkovnik je pre rusínov kostolník, griflik je krieda a mačanka je pôstna kapustová polievka. Na Zemplíne sú halušky hičkoše, náramok karpelec a kuchyňa priklet. Čo do zvyklostí a tradícií, poviedky popisujú mnohé pravoslávne a grécko-katolícke slávnosti, spevy a dynamiku cirkevného roka, ktoré ovplyvňovali každú zvyšnú časť života vrátane poľnohospodárskych prác, odievania a rodinných vzťahov.
Osobitne autorka dáva dôraz na vykreslenie sily vierovyznania – najmä stretov pravoslávia a grécko-katolicizmu. Na jednej strane z poviedok možno vycítiť nevyčísliteľnú a nespochybniteľnú hodnotu kresťanskej viery, ktorá celým generáciám dávala nádej v biede a utrpení. Na druhej strane sa dočítame o mnohých zbytočných konfliktoch prameniacich práve z odlišnej cirkevnej tradície. Tieto konflikty ústili do rozvratu manželstiev a aj vypálených fár a dedín. Kniha v tomto zmysle dáva dostatočný priestor čitateľom, aby si vytvorili vlastný názor na úlohu cirkví v spoločenskom živote a pozýva ku ďalšiemu štúdiu dobovej a miestnej kultúry.
Kniha Korene od autorky profesorky Sičákovej Beblavej prináša teda pridanú hodnotu nie len v oblasti emocionálnej, kedy sa vcítime do osudov ľudí, síce anonymných no predsa tak známych, ale aj v oblasti etnografickej, čo robí knihu priam náučnou literatúrou. Nárečové slová a kontext pravoslávneho a grécko-katolíckeho vierovyznania v prostredí východného Slovenska (a čiastočne aj západnej Ukrajiny) dokáže zaujať aj náročnejších čitateľov, ktorí a priori nestoja o poviedkové čítanie.
Vytknúť by sa azda dal väčší dôraz na ženské postavy, ktoré sú často zobrazené ako trpiteľky mužskej tvrdohlavosti a neraz aj alkoholizmu, ako tie rozvážnejšie a prezieravejšie postavy. Ako je ale aj vyššie uvedené, poviedky sú postavené na reálnych osudoch ľudí, teda takého rámcovanie charakterov mužov a žien nemusí byť účelové. Navyše v knihe nachádzame aj negatívnu postavu svokry či krásne príklady pracovitosti, vytrvalosti a vernosti mužov. Verím, že kniha môže byť zaujímavým čítaním pre široký diapazón čitateľov či z prostredia Zemplína, grécko-katolíckej tradície alebo aj pre ľudí, ktorých cesty na východ Slovenska sa končia najďalej v Tatranskej Lomnici.
