Ľahko sa dnes stane, že tridsaťročný muž sa necíti na ženbu a chce ešte počkať, ešte sa necíti byť pripravený na taký záväzok. Pritom jeho otec bol v tom istom veku už ženatý a mal niekoľko detí. Dnes je bežné, že sa „mladí“ ľudia stávajú rodičmi o desať rokov neskôr ako generácia ich rodičov.

Detstvo končí skôr ako kedysi, ale skutočná dospelosť, pripravená prevziať zodpovednosť za druhých, nastáva neskôr. Medziobdobie (už nie dieťa, ešte nie zrelý dospelý) sa predlžuje a niekedy trvá aj dvadsať rokov, v horšom prípade sa neskončí nikdy.

Muži si to vzhľadom na svoje reprodukčné schopnosti tak trochu môžu dovoliť. Kto na to dopláca viac, sú ženy. Celé to ešte zhoršuje popularita konkubinátu, pri ktorom má mladý muž benefity súžitia so ženou, a to bez záväzku. Žena si myslí, že si tým muža viac pripúta k sebe. Kým pre jedného je konkubinát medzikrokom, pre druhého konečnou stanicou. Kým to žena pochopí, čas beží a jej reprodukčné okno sa pomaličky zatvára. To čo sa javí ako úžasné obdobie slobody a voľnosti je v skutočnosti mrhanie drahocenného času.

Kto je na vine?

Vinu majú mladí muži, lebo sa v schopnosti prevziať zodpovednosť udržujú zaseknutí niekde na úrovni sedemnástich rokov. Mnoho mladých úžasných žien je dnes obratých o možnosť založenia rodiny kvôli liknavosti mladých mužov. Mark Regnerus však upozorňuje, že ženy ako celok v minulosti „držali kľúče od miešačky“ – ak chcel muž sex, musel sa najskôr zaviazať. U inej platila tá istá podmienka, ženy držali spolu. Vinu dnes nesú aj mladé ženy, ktoré tak ako muži zanechali cnosti výmenou – za čo vlastne?

Verím, že medzi mladými kresťanmi to nie je až také zlé, ale imúnni rozhodne nie sú. Ani Orava už nie je to, čo kedysi bývala, aj tam sa teraz deti rodia mimo manželstva. Toto je veľká príležitosť pre mladých kresťanov, aby robili veci inak. Aby šli proti prúdu a ukázali, že sa to dá, a stali sa exotmi v uletenej dobe.

Existuje ideál?

Páči sa mi otázka, aký je ideálny vek na sobáš. Môj otec vravieva, že na sobáš s dobrou ženou je v osemnástich neskoro, so zlou je v šesťdesiatke priskoro. U mňa sa táto otázka vyvíja, teraz ako štyridsiatnik by som povedal, že pre muža je ideál tak 21 až 23 rokov, u ženy to môže byť ešte trochu skôr. Čo je, priznám sa, vek, v ktorom ma táto otázka nijako zvlášť netrápila. (Možno aj preto, že som vtedy ešte nepoznal moju terajšiu manželku.)

Aj my, veriaci, sme však ovplyvňovaní kultúrou, v ktorej žijeme.

Jedno poučenie si súčasná mladá generácia môže od nás vziať, že sme to s odkladaním sobáša preháňali. Je nezmysel odkladať manželstvo, kým nemáme zarobené, kým nemáme dom a kariéru. To všetko príde, s manželstvom možno ešte skôr ako bez neho. Ale drahocenný čas dospelej mladosti sa vrátiť nedá.

Kto iný má dnešnému svetu toto ponúknuť, ak nie práve mladí kresťania?