Od rozsudku Najvyššieho súdu USA v kauze Roe verzus Wade uplynulo už takmer pol storočie, no Amerika je v tomto smere stále rozdelená. Výsledok tohto procesu z januára 1973 znamenal liberalizáciu umelých potratov v celých Spojených štátoch amerických. Dnes je však možné, že nastane zvrátenie tohto rozsudku.
Jedna z dvoch procesných strán je veľmi známa. Norma McCorvey (v procese vystupovala pod pseudonymom Jane Roe) dlhé roky horlivo obhajovala „možnosť voľby“, ale neskôr sa stala aktívnou pro-liferkou a katolíčkou. Menej známou postavou je jej náprotivok v spore Henry Wade, právny zástupca štátu Texas, v ktorom platili zákony obmedzujúce umelý potrat.
Kto bol Henry Wade? A ako sa z nenápadného právnika stal človek, ktorý vystupoval v kľúčovom súdnom spore, ktorý poznačil americkú spoločnosť?
Prípad Kennedyho vraha
Henry Wade sa narodil v roku 1914 a pochádzal z početnej rodiny. Po absolvovaní práva na Univerzite v Austine sa dostal do FBI, kde slúžil ako špeciálny agent pre boj proti nepriateľskej špionáži. Druhá svetová vojna sa územia Spojených štátov priamo nedotkla, no Američania museli byť v pozornosti proti prípadným špionážnym a záškodníckym operáciam. [1]
V roku 1951 sa Wade prepracoval na pozíciu dallaského okresného prokurátora. Ambiciózny Wade sa však nechcel zastaviť iba tu. Uchádzal sa o post kongresmana za Demokratickú stranu, no tento pokus skončil neúspešne.
Wadeova kariéra by možno nebola príliš zaujímavá, keby sa nestal účastníkom dvoch veľmi známych súdnych procesov. Prvým z nich bola kauza vraždy prezidenta Johna F. Kennedyho. Konkrétne išlo o prípad prevádzkara nočného klubu Jacka Rubyho, ktorý v návale hnevu zastrelil Kennedyho vraha Lee Harvey Oswalda len niekoľko dní po atentáte.
Ostro sledovaný proces, v ktorom Wade zohral úlohu obžaloby, napokon skončil vynesením rozsudku smrti pre Rubyho. Tajomný príbeh atentátu na prezidenta Kennedyho však týmto rozhodne neskončil. Mnohí dokonca hovorili, že Ruby zastrelil nielen Oswalda, ale aj stovky odpovedí na otázky okolo Kennedyho atentátu.
Kennedyho smrť tak napriek oficiálnym správam obklopujú desiatky rôznych sprisahaneckých teórii, ba dokonca to spôsobilo, že atentát na prezidenta USA niektorí nazývajú „matkou všetkých konšpiračných teórii.“ Wadeov životný moment však ešte mal len prísť.
Roe verzus Wade
Norma McCorvey, mladá žena, ktorá pochádzala z ťažkých sociálnych pomerov, chcela v roku 1969 ukončiť svoje tretie tehotenstvo. Problém bol v tom, že v jej domovskom štáte Texas zákon neumožňoval ísť na potrat.
Norma nechcela riskovať nelegálny potrat nielen kvôli podmienkam, v ktorých sa často vykonával, ale aj kvôli prípadom žien, ktoré tento zákrok neprežili. Odhaduje sa, že počas 50. a 60. rokov minulého storočia bolo v USA vykonaných 200-tisíc až 1,2 milióna nelegálnych potratov ročne. [2]
Tvárou v tvár týmto skutočnostiam, Norma prišla k dvom právničkám – Linde Coffeyovej a Sarah Weddingtonovej – ktoré sa už dlhšiu dobu usilovali o zvrátenie potratovej legislatívy. Normin životný príbeh ich oslovil natoľko, že sa ju rozhodli využiť ako akési baranidlo na potratové reštrikcie. Celá záležitosť sa napokon dostala až na Najvyšší súd USA.
Norma v procese vystupovala pod pseudonynom Jane Roe. Jej oponentom bol práve Henry Wade, právny zástupca štátu Texas. Strana Roe argumentovala, že zákon štátu Texas zasahuje do práva na súkromie a že potrat je slobodnou voľbou ženy. Naopak, strana Wade sa obhajovala tým, že nenarodený plod je plne ľudskou osobou chránenou ústavou.
Najvyšší súd rozhodol pomerom 7 : 2 v prospech Jane Roe. Verdikt znel, že právo na potrat je implicitne zahrnuté v 14. dodatku ústavy. Na základe neho tak mohla žena ukončiť tehotenstvo kedykoľvek v prvom trimestri; v druhom a treťom trimestri už boli zavedené určité obmedzenia.
Stanovisko Najvyššieho súdu USA však jasne naznačovalo polarizujúci charakter rozsudku: „Filozofia človeka, jeho skúsenosti, náboženské vzdelanie, postoje k životu a rodine a ich hodnotám a morálne normy, ktoré si človek stanovuje a ktoré sa snaží dodržiavať, to všetko pravdepodobne ovplyvní myslenie a závery o potrate.“ [3]
Osudy zúčastnených
Norma McCorvey alias Jane Roe po svojom obrátení na katolícku vieru v roku 1998 svoju účasť v známom procese označila za „najväčšiu chybu života.“ [4] Mnohí však boli šokovaní, keď neskôr vysvitlo, že jej obrat až taký úprimný nebol a že bola za svoje prolife aktivity štedro dotovaná. [5]
Napriek určitej nepopularite v konzervatívnych kruhoch, kariéra Henryho Wadea príliš neutrpela a naďalej zostal na poste okresného prokurátora až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1987.
Henry Wade rozsudok kauzy Roe vs. Wade príliš nekomentoval. Podľa Davida Garrowa, autora knihy o tomto procese, Wade bol osobne za potrat za určitých okolností. Hoci Wade nebol nejaký veľký pro-lifer, jeho meno bude navždy spojené s procesom, ktorý sa dotýka jednej z najpálčivejších tém modernej éry.
* * *
[1] Roe v. Wade’s forgotten loser: The remarkable story of Dallas prosecutor Henry Wade
[2] Roe v. Wade: Decision, Summary & Background – HISTORY
[3] Roe v. Wade Case Summary: What You Need to Know
[4] https://en.wikipedia.org/wiki/Norma_McCorvey
[5] Úskalia ženy, ktorej prípad spustil potraty a ktorá potom prešla na druhú stranu.
