Michal Čop sa v poslednom čísle Verbumu venovanom slovenskej kultúrnosti pýta, kde sa stratilo katolícke umenie. Zaujíma ho, ako je možné, že od sedemdesiatych rokov nastáva vo svetovej literatúre katolícka či kresťanská diera. Vo svojom článku sa venuje najmä svetovému dianiu, ktoré však vzápätí usúvzťažňuje s pomermi na Slovensku. Kolega z redakcie si kladie otázku, ako je možné, že Silan, Dilong, Strmeň, Ušák-Oliva, Veigl a ďalší nemali pokračovateľov. Vo svojej reakcii sa budem venovať len slovenskej línii jeho výkladu a argumentácie.
Čím to teda podľa Michala je, že autori slovenskej katolíckej moderny nemali nasledovateľov? Odpovedá: lebo Druhý vatikánsky koncil a kríza v Cirkvi, ktorá sa po ňom prejavila. Netvrdí, že zmeny v Cirkvi boli jediným faktorom, ktorý môže za úpadok katolíckeho umenia. Nemôže sa však zbaviť pocitu, že časť viny za zmiznutie katolíckeho umenia treba hľadať v samotnej Cirkvi a v zmenách, ktoré v nej v dvadsiatom storočí nastali. Ako autor článku podporil svoju tézu, že Druhý vatikánsky koncil a jeho dopady negatívne ovplyvnili vývoj katolíckej literatúry na Slovensku? Vyberám časť jeho argumentov:
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
