Dozvedeli sme sa, že Cirkev na Slovensku sa má skvele. A nielen skvele, ale dokonca skvele!¹ Nie je to pravda. Nemá sa skvele a má sa čoraz horšie. V nasledujúcich riadkoch reagujem na niektoré časti z vyššie citovanej eseje.

Slovenský katolicizmus mimoriadne dobre plní azda tú najdôležitejšiu z úloh miestnych cirkví: odovzdávať poklad viery.

Ak hovoríme o slovenskom katolicizme ako takom a nie o niektorých jednotlivcoch, musíme konštatovať, že poklad viery sa na Slovensku prestáva odovzdávať. Je zrejmé, že čísla majú v tejto veci veľmi obmedzenú vyjadrovaciu schopnosť, ale niečo naznačia. Ako sa vyvíja proporcia tých, ktorí sa aspoň neverejne, v sčítaní ľudu, prihlásia ku Katolíckej cirkvi? Klesá. Výsledky nedávneho sčítania ešte nie sú oficiálne známe, ale vo vzduchu (a na Postoji² ) poletujú odhady okolo 40 %. Rád by som sa v tomto konkrétnom údaji mýlil, ale bez ohľadu na to, či k tomuto predbežnému odhadu ešte pribudne niekoľko percent, klesajúci trend je od roku 1989 evidentný. Počet bohoslovcov a novokňazov? Ak to pôjde takto ďalej, je len otázkou času, kedy bude na Slovensku jediný spoločný seminár, a aj v ňom vyučujúci budú počtom prevyšovať vyučovaných. S počtom kňazov zatiaľ problémy nemáme, ale onedlho začnú odchádzať silné ročníky vysvätené po roku 1989, ktoré nemá kto nahradiť. Rehole? Ukážte mi jednu, v ktorej sa nezvyšuje vekový priemer. Sú to čísla charakterizujúce Cirkev, ktorá sa má skvele? Svedčia o mimoriadne dobrom odovzdávaní pokladu viery?

1. TRIZULJAK, Samuel. Slovenský katolicizmus je na tom skvele! In Verbum, 2021, roč. 32, č. 1, s. 24 — 37. [↩]
2. Beda nám pastierom. Postoj. 17. 7. 2021. [↩]