Keď Kráľovská švédska akadémia vied vyhlásila laureáta Nobelovej ceny za literatúru za rok 2023, nebolo meno nórskeho spisovateľa – básnika a dramatika – Jona Fosseho žiadnym prekvapením. (Spomínal sa ešte japonský spisovateľ Haruki Murakami, ktorý na ňu čaká už niekoľko rokov.) Fosseho akademici ocenili za „divadelné hry a prózu, ktoré dávajú hlas tomu, čo sa nedá vysloviť“.((Internetová stránka Nobelovej ceny. Dostupné na internete: https://www.nobelprize.org/prizes/literature/)) Okrem Fosseho tvorby široká verejnosť mohla spoznať v osobe spisovateľa aj veriaceho človeka, ktorý konvertoval na katolicizmus. Tento text hovorí práve o hľadaní viery vo Fosseho dramatických dielach.
Cesta k divadlu
Jon Olaf Fosse (1959) vyrastal v evanjelickej rodine v západnom Nórsku v prostredí fjordov, kde jednotlivé obydlia sú od seba vzdialené desiatky kilometrov. Otec pracoval ako manažér a matka sa venovala domácej výrobe. Toto špecifické a nehostinné prostredie nekončiacej sa zimy pravdepodobne formovalo aj samotné Fosseho vnímanie sveta. Blízkosť smrti pocítil ako šesťročný, keď po nehode takmer zomrel. Táto spirituálna skúsenosť, keď videl sám seba na druhej strane, ho neskôr ovplyvnila. Začal písať ako dvanásťročný. Literatúra a písanie mu vytvárali pocit bezpečia. Okrem toho maľoval a hral na husliach, ale obe činnosti zanechal a venoval sa iba písaniu. Na univerzite v Bergene študoval sociológiu, filozofiu a literárnu vedu. Prvý román Červený, čierny (1983) mu vydali ako dvadsaťštyriročnému.
Neskôr už ako pomerne etablovaný spisovateľ dostal možnosť napísať úvod a záver k jednej hre, ktorú nakoniec napísal celú, a tým sa mu otvorili možnosti písania pre divadlo, ktoré ho čoraz viac fascinovalo. Treba povedať, že predtým odmietol niekoľko ponúk na písanie pre divadelnú scénu, ale túto prijal pre finančné problémy, s ktorými v tom čase zápasil. „Dramatikom som sa stal proti vlastnej vôli, človek by takmer mohol povedať, že divadlo chcelo mňa a nie obrátene.“((FOSSE, Anna. Dramatikom som sa stal náhodou (Rozhovor s Jonom Fossem). In Jon Fosse : Hry. Bratislava : Divadelný ústav, 2017, s. 471.)) Vo svojom dramatickom debute Niekto príde (1992) pracoval s poetickým jazykom, čo bolo pravým opakom výrazových prostriedkov coolness drámy, ktorá svojou drsnosťou, nekompromisnosťou a často vulgárnym jazykom o pár rokov neskôr ovládla vtedajšiu európsku dramatiku. Fosse odvtedy napísal viac ako štyri desiatky dramatických textov, ktoré sa hrávajú na divadelných scénach po celom svete.
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.