VERBUM

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Stále na ceste – Slovensko aj my všetci

Viedeň, Mesina, Fatima, Barcelona, Lisabon (jar 1996) Radosť z ponovembrovej slobody stále neutícha a aj svadobná cesta mojich rodičov je toho dôkazom. Hoci sa stále cestovalo draho, cestovalo sa veľa a ďaleko. Cestovalo sa s veľkou peňaženkou nie pre veľký obnos, ale množstvo valut – koruna, líra, šiling, peseta, escudo, frank,… Hranice sa stali priechodnými obojstranne a na Slovensko prenikajú myšlienky, ktorých pozitívne a negatívne účinky budeme sledovať v ekonomike, spoločenskom a duchovnom živote nasledujúce desaťročia.

Žilina – Hájik (jeseň 2003) Sloboda svadobnej cesty sa mení na stereotyp rodinného života. Chodba ZŠ Žilina-Hájik, kde sa slúžia nedeľné a sviatočné sväté omše, sa zdá byť každým týždňom plnšia, a tak sa všetci po troške skladáme na sprevádzkovanie kaplnky. Na skutočný kostol budeme čakať až do roku 2014. Aj takéto príbehy Katolíckej cirkvi na Slovensku sú dôkaz toho, že cirkev v skutočnosti nepotrebuje Sagradu Familiu ani Stephansdom. Kostol v skutočnosti nerobí cirkev (čím narážam na homonymné označenie týchto entít v anglickom aj nemeckom jazyku).

Vatikán (Veľká noc 2007) Z celého výletu sa mi najviac páči jesť veľké sladké jahody pod stĺporadím na svätopeterskom námestí. Poriadne si neuvedomujem, aké mám šťastie môcť sem vycestovať a vlastne žiť relatívne blízko Petrovho stolca. Žiaľ, nie všetky cesty vedú do Ríma. Moje veľké a jedinečné Slovensko mi však zrazu pripadá strašne malé a bezvýznamné, keď sa počas svätej omše na veľkonočnú nedeľu celebrovanej Benediktom XVI. celý svet zjednotí v identite kresťanov-katolíkov. 

Námestie Andreja Hlinku, Žilina (jar 2012) Plnými dúškami vdychujem spolupatričnosť, patriotizmus, nekonečnú nádej z každého prebratého puku, neprimerane veľké nadšenie z každej strely na protivníkovu bránu, ale aj rozliate pivo a cigaretový dym v dave pri veľkej obrazovke na námestí.  Rusi ale tlačia pritvrdo, hrajú nekompromisne. Už po druhej tretine pomaly prijímame tú nevysloviteľnú pravdu, že asi nebudeme zlatí. Zaujímavé je, že pocit patriotizmu sa ale nevytráca, ba dokonca eskaluje a vrcholí, keď brankár Ján Laco nechytí posledné góly, ale aj tak Žilinčania skandujú jeho meno. Tieto chvíle vychyľujú sínusoidu vnímania významu samostatného Slovenska v mojom živote prudko v jeho prospech.

Katarínka (leto 2014) Veľký svet diaľok a kultúr, ktorý je čoraz dostupnejší, nasilu redukujem na asi 1 km² katastrálnej oblasti Dechtice. A lepšiu vec nemôžem urobiť. Tu na vlastnej koži spoznávam nový aspekt slobody spočívajúci v možnosti ju obmedziť. Novú formu cesty smerujúcu do hĺbky, nie do šírky po povrchu. Hrajúc sa na novicku v katarínkovskom ráde uvažujem o ceste mníšskeho života s tradíciou aj na Slovensku a o tom, aká je škoda, že pomaly vymiera. Tradícia, mníšsky život aj Slovensko.

Akureyri, Island (jeseň 2017) S veľkým sústredením sa modlím Otče náš po slovensky v súzvuku asi štyroch iných jazykov. Radšej by som sa modlila po latinsky a jednohlasne. Stojí nás tu asi desať držiac sa za ruky, sláviac nedeľnú svätú omšu. Je to zvláštny moment podobný tomu zo svätopeterského námestia spred desiatich rokov. Opäť prevažuje moja katolícka identita nad národnou. Tak má alebo nemá zmysel ten povestný zápas o štátnosť a ťažká cesta slovenskej Katolíckej cirkvi?!

Štúrova ulica, Bratislava (jar 2018) Organizujeme Pochod za slušné Slovensko a ako mladí študenti máme dojem, že robíme niečo veľké. Zrazu je zo mňa opäť veľký vlastenec. Sme študenti réžie, fotografie, práva, politológie, farmácie, architektúry… Hovorí sa o paralele s rokom 1989. Mama ma ale rýchlo uzemní, ona vie, o čom bol rok ’89…

Ďurková útulňa, hrebeň Nízkych Tatier (leto 2018) Mnohé moje cesty vedú slovenskou prírodou. Dnes sa zobúdzam na zvonenie telefónu. Volá mi polícia. Môjho otca v noci letecky previezli s rozsiahlymi popáleninami do Banskej Bystrice a neskôr do Bratislavy. Naša chalupa zhorela. Prečo je toto dôležité pre 30 rokov cesty katolíckeho Slovenska? Nie je. Je to len jeden z množstva krížov, ktoré nesú svojimi cestami obyčajní Jozefovia Makovia nášho národa a cirkvi. A možno preto je to predsa len dôležité.

Lipsko, Nemecko (7. 10. 2019) Zažívam hedonistické chvíle počas výmenného pobytu: doobedný výlet k jazerám v okolí mesta je nasledovaný obedom v menze nemeckého štýlu (veľa dobrého jedla za rozumnú sumu skresanú „štiftungom“ pre zahraničných študentov), poberám sa na obľúbenú hodinu Politického myslenia, pokračujem návštevou knižnice Albertiny (otvorenej 24/7 v priestoroch prekrásnej historickej budovy), napokon končím deň svätou omšou v katolíckom kostole postavenom na štýl protestantských chrámov. Miništrujú aj podávajú prijímanie zväčša ženy laičky, výhradne do dlane. Poľský kňaz lúska evanjelium po nemecky pre asi 20 veriacich. Bohostánok je umiestnený bokom, aby azda nezavadzal zhromaždeniu. Som cudzinec v národnom aj duchovnom zmysle. Tu sa končí hedonizmus môjho dňa. 

Internát družba v Bratislave (jeseň 2020) Ochorenie COVID-19 sa v súlade s prognózami začína šíriť s chladnejším počasím rýchlejšie. Internát je takmer prázdny. Vo vzduchu cítiť okrem dezinfekcie aj pocit neoprávneného obmedzovania slobody, nebezpečné dezinformácie, egoizmus v zápase o štátnu podporu priemyslu a služieb… Hoci zvýšená kontrola na hraniciach a spomalenie svetového obchodu umocňujú význam národného štátu, v jeho vnútri to skôr smeruje k anarchii alebo forme totality. Necítim sa dobre v tejto republike a ťažko sa mi prijímajú vyjadrenia cirkevných autorít. Nie je to na dobrej ceste.

Dóm svätého Martina, Bratislava (27. 8. 2022) Sme jeden z tých párov, ktorí nie sú pôvodom zo Starého mesta Bratislavy, ale aj tak sa berú v Dóme. Na našu obhajobu treba dodať, že sme tam farníkmi a príležitostnými lektormi. Mnoho kostolov bolo postavených tak, aby reflektovali novú formu slávenia, aj ten v Hájiku, kde mám trvalé bydlisko. Máme slovenské kostoly, máme sviatky, aj svätých a blahoslavených. Aj takto slovenská cirkev pomáha upevňovať slovenské národné povedomie. Napriek tomu v najdôležitejší deň nášho doterajšieho života, podobne ako mnoho párov, aj tak napokon stojíme v gotickej bazilike, kde korunovali viacerých monarchov a tešíme sa, že sa z ľavej steny chrámu prizerá blahoslavený Karol Habsburský.

Jarovce-Kittsee (jeseň 2022) Pre akademický pobyt na Viedenskej univerzite desiatky ráz prekračujem celú jeseň slovensko-rakúske hranice. Cesta vlakom je rýchlejšia, ale nezažijete počas nej jeden špecifický moment. Na diaľnici z Viedne pár kilometrov pred hranicami sa zrazu črtá na úpätí Karpát vysvietený drobný súmerný objekt – Bratislavský hrad. Môžem mať problém akceptovať atmosféru nášho hlavného mesta, politickú, spoločenskú a ekonomickú situáciu, vlastných susedov či stav slovenskej cirkvi, ale vždy pri pohľade na túto malú bodku teplého svetla sa vo mne a verím, že aj v tebe, Slovákovi alebo Slovenke, niečo zachveje.

Cesta, ktorou kráča Slovensko a slovenská Katolícka cirkev, je aj mojou cestou.

Monika Šmeringaiová

Je politologička pôsobiaca na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojej dizertačnej práci sa zaoberá rodinnou politikou a jej vplyvmi na pôrodnosť obyvateľstva v Európskej únii s osobitným dôrazom na Slovenskú a Českú republiku. Absolvovala 32. formačno-akademický program SLH. Pochádza zo Žiliny. Je vydatá. Rada skúma ľudské správanie, diskutuje o kontroverzných otázkach a lyžuje v čerstvo napadnutom snehu.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.