Konzervativizmus – to je láska k tradícii a k inštitúciám. Dejiny slovenského národa naprieč 20. storočím sú pomerne turbulentné. Ako konzervatívec máte k dispozícii len málo tradícií a inštitúcií, ktoré by toto obdobie pretrvali a ktorým by ste mohli venovať svoju lásku, opateru a starostlivosť. Nemáte ani najstarší parlament na svete, vaša ústava nie je obzvlášť geniálnym dielom politického myslenia otcov zakladateľov, nemáte tradíciu národnej inteligencie siahajúcu do raného novoveku. Avšak, jedna z mála vecí, ktorú máte, je katolicizmus: jeho prítomnosť a formatívny vplyv naprieč slovenským 20. storočím je nepopierateľný.

Katolicizmus je významným činiteľom tak v poľských, ako aj v slovenských dejinách. Vplyv katolicizmu je kľúčový predovšetkým s ohľadom na zápas so strašidlom komunizmu: kým v Poľsku sa symbolom odporu voči komunistickému režimu stal, popri Solidarite, práve Ján Pavol II., na Slovensku to bola bezkonkurenčne podzemná Cirkev pod vedením biskupa Jána Chryzostoma Korca a dua Silvester Krčméry a Vladimír Jukl. Laické spoločenstvo Rodina, ktoré toto duo založilo a viedlo, sa stalo centrom života podzemnej Cirkvi. Slovenský aj poľský katolicizmus sa z komunizmu vynára do slobody 90. rokov s nemalým spoločenským kreditom. S pohľadom na toto zdieľané dedičstvo sa dnes núka otázka. Ako to, že v Poľsku 30 rokov po páde železnej opony politicky dominuje konzervativizmus, kým Slovensko prežíva, slovami komentátora Jaroslava Danišku, svoj liberálny moment?