V roku 2023 si veriaci Rímskokatolíckej cirkvi pripomenuli 60. výročie promulgácie prvého1 a zároveň jedného z najznámejších dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum concilium, Konštitúcie o posvätnej liturgii. Odhliadnuc od množstva hodnotení vývoja liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile, ktoré so sebou toto výročie prirodzene prináša, pokúsme sa upriamiť svoju pozornosť na aspekty úzko súvisiace s týmto významným výročím v kontexte liturgickej hudby na Slovensku.
Čítajúc odseky šiestej kapitoly Sacrosanctum concilium, je zrejmé, že Cirkev pripisuje liturgickej hudbe mimoriadnu dôležitosť, keďže vyniká nad ostatné umelecké prejavy a posvätný spev spojený so slovami je potrebnou alebo integrálnou súčasťou slávnostnej liturgie.2 Takisto sa uvádza, že Cirkev pokladá gregoriánsky spev za vlastný rímskej liturgii, a preto má mať pri liturgických úkonoch za rovnakých podmienok prvé miesto.3
Otázka teda znie: Čo sa skutočne zmenilo v chápaní hudby po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu? Pri povrchnom reflektovaní vzťahu medzi liturgickou hudbou tridentského rítu a liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu by sme mohli odpovedať dvoma zásadne odlišnými spôsobmi: nič sa nezmenilo alebo zmenilo sa takmer všetko. Na obidve odpovede možno nájsť presvedčivé dôvody, ktoré podporujú tieto protichodné stanoviská. Ak sa pozrieme dôkladnejšie, môžeme povedať, že došlo k skutočnej zmene v chápaní hudby, ktorá nie je len ornamentálnym prvkom rítu, ale je základom liturgického úkonu.4 Nie je tak už viac doplnkom a vyplnením času či ticha ani nie je prostriedkom navodenia atmosféry. Texty, ktoré spievame, sú neoddeliteľnou súčasťou slávenia a nemajú sa recitovať napríklad počas spevu zboru, ako to bolo pri predchádzajúcom spôsobe slávenia. Spev sa tak stáva samotným obradom. Druhý vatikánsky koncil pri obnove prameňov liturgie teda znovu postavil hudbu ako súčasť slávenia, čím v podstate prekonal chápanie „pomocnej“ funkcie hudby vo vzťahu k liturgii. Hudba je samotnou liturgiou v tom zmysle, že „zjavené tajomstvo“ sa nedá vyčerpať iba hovorením. (Nejde o presnú citáciu.)5
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
- LANG, Michael Uwe. Liturgický odkaz pápeža Benedikta XVI. Verbum. 10. 04. 2023. Dostupné na internete https://verbumcasopis.sk/tema/liturgicky-odkaz-papeza-benedikta-xvi/#footnote_1_1604 [↩]
- Porovnaj Sacrosanctum concilium. (112). [↩]
- Sacrosanctum concilium. (116). [↩]
- Počas slávnostnej omše celebrujúci kňaz intonuje úvodnú frázu, zatiaľ čo diakon a subdiakon stoja za ním, potom sa k nemu pridajú pri oltári a tichým hlasom prednesú zvyšok hymnu. Po skončení recitácie Gloria si sadnú a počkajú, kým zbor dokončí spev, ale pri slovách, na ktoré sa musia pokloniť, kňaz odkryje hlavu, zatiaľ čo diakon a subdiakon stoja, urobia malú poklonu kňazovi a potom sa hlboko poklonia oltáru. Ritus servandus in celebratione Missae. (IV, 7, s. 56, edícia z roku 1962). [↩]
- PALOMBELLA, Massimo. Presentazione. In BOLZAN, Claudio. Guida alla Musica sacra. Varese : Zecchini Editore, 2017. [↩]
