Summa kontra H&M? Čo konzumizmus nie je a čo je

Foto: Pixabay / PixelLoverK3

I.

Kritika konzumného spôsobu života nie je niečím novým. Kristus provokoval svojich súčasníkov podobenstvom o boháčovi, ktorému ťažko prejsť cez ucho ihly,1 Rousseau nachádzal v súkromnom majetku prameň všetkých spoločenských nerestí.2 Pokračovať môžeme  marxistickou kritikou až k súčasnému enviromentalizmu. Zdá sa, že korumpujúci efekt majetku a vlastníctva je prítomný v starovekých spoločnostiach, rovnako ako v tej našej. Nech sa už na neduh konzumizmu pozeráme z akejkoľvek perspektívy, javí sa byť nevykoreniteľný. Jeden z dôvodov iste je, že žiadnu veľkú neresť nemožno definitívne vykoreniť. Podľa môjho názoru však problém spočíva aj v nepochopení toho, čo konzumizmus vlastne je. Preto chcem v tejto eseji nadviazať na moju relatívne stručnú charakteristiku konzumného spôsobu života a rozšíriť ju. Najskôr napíšem z negatívneho uhľu pohľadu, v čom sa kritika konzumizmu môže mýliť a napáchať veľa škody, a následne sa budem venovať pozitívnej charakteristike konzumizmu. 

Najprv budem tvrdiť, že konzumizmus sa často mylne zamieňa s veľkou rozmanitosťou a dostupnosťou materiálnych dobier. Tento často možno nevyslovený predpoklad spôsobuje vo svedomí ľudí pokrytecký paradox: lamentujú nad tým, koľko rôznych mobilov, typov chleba alebo televíznych kanálov majú na dosah ruky, zatiaľ čo výrazne oceňujú rozmanitosť a kreativitu ľudskej činnosti. Namiesto toho by sme mali túto rozmanitosť oceniť ako autentické ľudské dobro, ktorým človek realizuje svoju tvorivosť darovanú Bohom a dôležitým spôsobom sa tak zúčastňuje na živote slobodnej spoločnosti. Úplne poprieť tento fakt v prospech nejakého univerzálneho cieľa (priorita duchovna, rovnosť, životné prostredie) by bolo nešťastnou redukciou ľudskej osoby. 

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

  1. Lk 18, 25. []
  2. ROUSSEAU, Jacques-Jean. Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi. 1754. []

Ján Tomaštík

Ján Tomaštík vyštudoval politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, kde si v súčasnosti robí doktorát z politickej filozofie. Rok pracoval ako Veritas Scholar pre ADF International vo Viedni, medzinárodnej právnickej kancelárii, ktorá obhajuje ľudské práva. V súčasnosti pracuje v štátnej správe.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.