STRÁNKA JE V TESTOVACEJ PREVÁDZKE.

Summa kontra H&M? Čo konzumizmus nie je a čo je

Foto: Pixabay / PixelLoverK3

I.

Kritika konzumného spôsobu života nie je niečím novým. Kristus provokoval svojich súčasníkov podobenstvom o boháčovi, ktorému ťažko prejsť cez ucho ihly, 1 Rousseau nachádzal v súkromnom majetku prameň všetkých spoločenských nerestí. 2 Pokračovať môžeme  marxistickou kritikou až k súčasnému enviromentalizmu. Zdá sa, že korumpujúci efekt majetku a vlastníctva je prítomný v starovekých spoločnostiach, rovnako ako v tej našej. Nech sa už na neduh konzumizmu pozeráme z akejkoľvek perspektívy, javí sa byť nevykoreniteľný. Jeden z dôvodov iste je, že žiadnu veľkú neresť nemožno definitívne vykoreniť. Podľa môjho názoru však problém spočíva aj v nepochopení toho, čo konzumizmus vlastne je. Preto chcem v tejto eseji nadviazať na moju relatívne stručnú charakteristiku konzumného spôsobu života a rozšíriť ju. Najskôr napíšem z negatívneho uhľu pohľadu, v čom sa kritika konzumizmu môže mýliť a napáchať veľa škody, a následne sa budem venovať pozitívnej charakteristike konzumizmu. 

Najprv budem tvrdiť, že konzumizmus sa často mylne zamieňa s veľkou rozmanitosťou a dostupnosťou materiálnych dobier. Tento často možno nevyslovený predpoklad spôsobuje vo svedomí ľudí pokrytecký paradox: lamentujú nad tým, koľko rôznych mobilov, typov chleba alebo televíznych kanálov majú na dosah ruky, zatiaľ čo výrazne oceňujú rozmanitosť a kreativitu ľudskej činnosti. Namiesto toho by sme mali túto rozmanitosť oceniť ako autentické ľudské dobro, ktorým človek realizuje svoju tvorivosť darovanú Bohom a dôležitým spôsobom sa tak zúčastňuje na živote slobodnej spoločnosti. Úplne poprieť tento fakt v prospech nejakého univerzálneho cieľa (priorita duchovna, rovnosť, životné prostredie) by bolo nešťastnou redukciou ľudskej osoby. 

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované členstvo Digital, alebo Premium

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

  1. Lk 18, 25.[]
  2. ROUSSEAU, Jacques-Jean. Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi. 1754.[]
Ján Tomaštík vyštudoval politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, kde si v súčasnosti robí doktorát z politickej filozofie. Rok pracoval ako Veritas Scholar pre ADF International vo Viedni, medzinárodnej právnickej kancelárii, ktorá obhajuje ľudské práva. V súčasnosti pracuje v štátnej správe.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.