Slovensko je krajina postihnutá diskontinuitou svojho vývoja. Len v 20. storočí sa Slováci rozišli s Uhorskom, ktoré spolu s Maďarmi budovali už od jeho prvopočiatkov. Rozišli sme sa s Česko-Slovenskom, ktorého sme boli konštitutívnym národom. Obrátili sme sa chrbtom ku komunistickému režimu, ako aj k pokusu vybudovať autoritatívny stavovský štát s prvkami fašizmu. Pokračujúca diskontinuita prináša dôsledky. Zneisťuje a buduje nové a nové deliace línie v myslení elít i celého národa.

Takáto protichodnosť vývoja vyvolala zmätok v chápaní Slovenska a jeho miesta na geografickom i ideovom kontinuu Západ — Východ. Deliaca čiara neprechádza ani tak medzi jednotlivými ideologickými líniami, ide nimi naprieč. To platí hlavne pre slovenský konzervativizmus.

Politický konzervativizmus je na Slovensku najstarší ideovo-politický smer. Ako už jeho názov napovedá, je zameraný na ochranu tradície, toho, čo sa osvedčilo, a na pokračovanie v diele a odkaze predkov. Jeho súčasná verejná prezentácia v otázke východo-západnej dichotómie je zásadne rozdelená a vychádza z rôznych tradícií. Deliaca čiara prebieha akoby medzi tromi skupinami: provýchodnou prozápadnou a skupinou Slovensko ako most. Provýchodná skupina nadväzuje na rusofilskú tradíciu 19. storočia. Konzervatívni slovenskí politici frustrovaní beznádejnosťou situácie Slovákov zoči-voči stupňujúcej sa maďarizácii a pokrokárskemu duchu Západu videli vtedy jedinú záchranu v samoderžavnom a pravoslávnom Rusku, od ktorého čakali spásu. Pozície tejto skupiny sú oslabené slovenskou skúsenosťou s komunistickým režimom, ktorý prišiel z Ruska. Pomáha im však istá fascinácia klasickou ruskou kultúrou, voči ktorej nie sú imúnni ani členovia prozápadnej skupiny, a tradíciou slovanskej vzájomnosti, ktorej duchovní otcovia Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik pochádzali zo Slovenska. Na druhej strane prozápadne orientovaní predstavitelia zdôrazňujú historické zakotvenie Slovenska na Západe v prostredí latinskej cirkvi a poukazujú na neexistujúcu príslušnosť Slovenska k slovansko-byzantskej civilizácii. V tomto prípade veľmi zaváži ich častá formácia na západných univerzitách, akcentovanie protikomunistickej, teda v očiach mnohých aj protiruskej, rezistencie a podobne.