Z kruhov novej samozvane progresívnej ľavice sa stále intenzívnejšie ozýva volanie po revízii histórie, ktorej súčasťou je popieranie akejkoľvek pozitívnej národnej charakteristiky a pozitívnej hodnoty histórie vôbec.
Ukážkou tejto reality je situácia v USA, keď najnovší progresívny naratív vraví, že určujúcim prvkom americkej histórie je výlučne len rasizmus.12 Keďže naši progresívci zopár rokov zaostávajú za ich západnými vzormi, u nás je situácia v tomto ohľade miernejšia. Napriek tomu je ťažké nevšimnúť si, akú neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými historickými udalosťami prikladá toto myšlienkové prostredie téme Slovenského štátu a fašizmu na Slovensku. Za dôležitú súčasť konzervativizmu považujem však naopak snahu o triezve uchopenie národnej minulosti, snahu o zachovanie identity a partikularity jednotlivých národov a snahu o zveľaďovanie národnej kultúry s rešpektom k jej historickým koreňom. Navyše, ako vidíme na príkladoch z Bulharska,3 Maďarska4 alebo Poľska,5 práve národný štát sa ukazuje ako účinná forma obrany proti novodobým utopickým hnutiam vychádzajúcim z marxizmu.6 Národ je prirodzeným kultúrno-politickým spoločenstvom, s ktorým sa človek dokáže stotožniť srdcom a zároveň aj mysľou. Srdcom vďaka spoločnej kultúre a mysľou vďaka spoločnej histórii a jazyku. Ako jednu z výziev slovenského konzervativizmu teda vnímam práve obranu a zveľaďovanie slovenskosti.
Azda niet človeka, čo nepozná slovné spojenie „americký sen“. V ňom sa sústreďuje centrálna idea amerického národa. Príbeh jednotlivca, ktorý z nuly vybudoval svoju úspešnú firmu, stal sa úspešným obchodníkom na burze alebo to dotiahol na významnú štátnickú pozíciu. Tento metapríbeh, ktorý sa počas dejín USA zhmotnil v mnohých američanoch, stále definuje pre američana americkosť a dodáva mu élan vital. Poľský filozof Dariusz Karlowicz vo svojej eseji Pochopiť Poľsko7 zase spomína tri piliere poľskosti, ktoré sú jadrom: katolicizmus, republikanizmus a latinskosť. Keď človek ide do Chorvátska, tak pomaly na každom treťom stĺpe visí chorvátska vlajka a maďarská národná hrdosť, so všetkými radosťami a bolesťami k tomu sa viažucimi, je tiež ťažko prehliadnuteľná. A čo my, Slováci? Existuje pre nás niečo ako „slovenský sen“ či piliere národnej hrdosti? Máme ešte chuť mávať slovenskou vlajkou? Existuje vôbec nejaká slovenskosť, ktorá sa dá zveľaďovať?
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
- What is critical race theory? 2020. [↩]
- Against racialism. First things. 1.10.2010. [↩]
- Istanbulský dohovor je v Bulharsku protiústavný. Postoj. 31.7.2018. [↩]
- Orbánov zákon má opodstatnenie. Naopak, v EÚ zašli priďaleko. 30.6.2021. [↩]
- Opak Nemecka: Poľsko pripravuje zákon proti cenzúre na internete. 18.1.2021. [↩]
- Čo spája progresivizmus a marxizmus. 20.5.2021. [↩]
- KARLOWICZ, Dariusz. Neokopírovaná budoucnost. Bez miesta vydania : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2018. Súčasťou monografie je esej Pochopiť Poľsko. [↩]
