STRÁNKA JE V TESTOVACEJ PREVÁDZKE.

Prečo konzervatívci prehrávajú?

Je notorickým faktom, že hodnotoví konzervatívci v kontexte západnej civilizácie prehrávajú jeden kultúrno-spoločenský súboj za druhým. A nejde tu len o otázky politickej agendy, ale aj vplyv a prítomnosť v kľúčových spoločenských inštitúciách. Sú to už dlhé desaťročia, čo sa z mnohých apolitických inštitúcií ako univerzity, médiá, náboženské organizácie či byrokratický aparát stali bašty hodnotového liberalizmu. V ostatnom desaťročí k nim pribudol aj veľký biznis (woke capitalism). Zdá sa, že britský konzervatívny komentátor John O’Sullivan, ktorý v roku 1989 formuloval svoj prvý zákon politiky, podľa ktorého sa všetky organizácie, ktoré nie sú explicitne pravicové (konzervatívne), 1 časom stanú ľavicovými (liberálnymi), 2 trafil klinec po hlavičke.

Prečo je tomu však tak? Prečo konzervatívci, zdá sa, (takmer?) stále a nevyhnutne prehrávajú? Cieľom tejto eseje je otvoriť diskusiu o príčinách tohto diania. Mojou tézou je, že kľúčovou, hoci nie nutne jedinou, príčinou je väčšia pasivita konzervatívcov v porovnaní s liberálmi, respektíve ich slabší ťah na bránu.

Prehrávajú napriek výhodám

Z určitého hľadiska je to, že konzervatívci prehrávajú, prekvapivé až zarážajúce. Sú to totiž spravidla oni, kto v sporoch s liberálmi bránia aktuálny stav, na ktorý je spoločnosť zvyknutá. V prospech konzervatívcov preto hrá tzv. status quo bias, teda emocionálna predpojatosť v prospech súčasného stavu. Ľudia majú tendenciu strániť sa zmeny súčasného stavu, pretože ju vnímajú ako stratu. 3 Konzervatívni politici môžu túto výhodu využiť aj pri získavaní voličov vo voľbách. 4

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované členstvo Digital, alebo Premium

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

  1. V texte sa zaoberám zásadne hodnotovým, resp. sociokultúrnym konzervativizmom/liberalizmom (pravicou/ľavicou) a abstrahujem do socioekonomických významov tohto pojmu. []
  2. O’SULLIVAN, John. O’Sullivan’s First Law. National Review. 27.10.1989. []
  3. THALER, Richard H. – SUNSTEIN, Cass R. Nudge : Improving Decisions About Health, Wealth and Happiness. London : Penguin Books, 2009, s. 37. []
  4. Treba zdôrazniť, že nie vždy môže byť status quo bias konzervatívcom na prospech. Ide najmä o tie situácie, keď sa snažia zvrátiť zmenu, ktorú už skôr presadili liberáli a spoločnosť si na ňu zvykla (napr. legalizácia umelých potratov). []
Pochádza z Bratislavy. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr na rovnakej fakulte absolvoval doktorandské štúdium v odbore teória a dejiny štátu a práva, počas ktorého sa zaoberal retribúciou na Slovensku.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.