Je notorickým faktom, že hodnotoví konzervatívci v kontexte západnej civilizácie prehrávajú jeden kultúrno-spoločenský súboj za druhým. A nejde tu len o otázky politickej agendy, ale aj vplyv a prítomnosť v kľúčových spoločenských inštitúciách. Sú to už dlhé desaťročia, čo sa z mnohých apolitických inštitúcií ako univerzity, médiá, náboženské organizácie či byrokratický aparát stali bašty hodnotového liberalizmu. V ostatnom desaťročí k nim pribudol aj veľký biznis (woke capitalism). Zdá sa, že britský konzervatívny komentátor John O’Sullivan, ktorý v roku 1989 formuloval svoj prvý zákon politiky, podľa ktorého sa všetky organizácie, ktoré nie sú explicitne pravicové (konzervatívne), 1 časom stanú ľavicovými (liberálnymi), 2 trafil klinec po hlavičke.
Prečo je tomu však tak? Prečo konzervatívci, zdá sa, (takmer?) stále a nevyhnutne prehrávajú? Cieľom tejto eseje je otvoriť diskusiu o príčinách tohto diania. Mojou tézou je, že kľúčovou, hoci nie nutne jedinou, príčinou je väčšia pasivita konzervatívcov v porovnaní s liberálmi, respektíve ich slabší ťah na bránu.
Prehrávajú napriek výhodám
Z určitého hľadiska je to, že konzervatívci prehrávajú, prekvapivé až zarážajúce. Sú to totiž spravidla oni, kto v sporoch s liberálmi bránia aktuálny stav, na ktorý je spoločnosť zvyknutá. V prospech konzervatívcov preto hrá tzv. status quo bias, teda emocionálna predpojatosť v prospech súčasného stavu. Ľudia majú tendenciu strániť sa zmeny súčasného stavu, pretože ju vnímajú ako stratu. 3 Konzervatívni politici môžu túto výhodu využiť aj pri získavaní voličov vo voľbách. 4
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
- V texte sa zaoberám zásadne hodnotovým, resp. sociokultúrnym konzervativizmom/liberalizmom (pravicou/ľavicou) a abstrahujem do socioekonomických významov tohto pojmu. [↩]
- O’SULLIVAN, John. O’Sullivan’s First Law. National Review. 27.10.1989. [↩]
- THALER, Richard H. – SUNSTEIN, Cass R. Nudge : Improving Decisions About Health, Wealth and Happiness. London : Penguin Books, 2009, s. 37. [↩]
- Treba zdôrazniť, že nie vždy môže byť status quo bias konzervatívcom na prospech. Ide najmä o tie situácie, keď sa snažia zvrátiť zmenu, ktorú už skôr presadili liberáli a spoločnosť si na ňu zvykla (napr. legalizácia umelých potratov). [↩]
