VERBUM

Prečo konzervatívci prehrávajú?

Je notorickým faktom, že hodnotoví konzervatívci v kontexte západnej civilizácie prehrávajú jeden kultúrno-spoločenský súboj za druhým. A nejde tu len o otázky politickej agendy, ale aj vplyv a prítomnosť v kľúčových spoločenských inštitúciách. Sú to už dlhé desaťročia, čo sa z mnohých apolitických inštitúcií ako univerzity, médiá, náboženské organizácie či byrokratický aparát stali bašty hodnotového liberalizmu. V ostatnom desaťročí k nim pribudol aj veľký biznis (woke capitalism). Zdá sa, že britský konzervatívny komentátor John O’Sullivan, ktorý v roku 1989 formuloval svoj prvý zákon politiky, podľa ktorého sa všetky organizácie, ktoré nie sú explicitne pravicové (konzervatívne),1 časom stanú ľavicovými (liberálnymi),2 trafil klinec po hlavičke.

Prečo je tomu však tak? Prečo konzervatívci, zdá sa, (takmer?) stále a nevyhnutne prehrávajú? Cieľom tejto eseje je otvoriť diskusiu o príčinách tohto diania. Mojou tézou je, že kľúčovou, hoci nie nutne jedinou, príčinou je väčšia pasivita konzervatívcov v porovnaní s liberálmi, respektíve ich slabší ťah na bránu.

Prehrávajú napriek výhodám

Z určitého hľadiska je to, že konzervatívci prehrávajú, prekvapivé až zarážajúce. Sú to totiž spravidla oni, kto v sporoch s liberálmi bránia aktuálny stav, na ktorý je spoločnosť zvyknutá. V prospech konzervatívcov preto hrá tzv. status quo bias, teda emocionálna predpojatosť v prospech súčasného stavu. Ľudia majú tendenciu strániť sa zmeny súčasného stavu, pretože ju vnímajú ako stratu.3 Konzervatívni politici môžu túto výhodu využiť aj pri získavaní voličov vo voľbách.4

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

  1. V texte sa zaoberám zásadne hodnotovým, resp. sociokultúrnym konzervativizmom/liberalizmom (pravicou/ľavicou) a abstrahujem do socioekonomických významov tohto pojmu. []
  2. O’SULLIVAN, John. O’Sullivan’s First Law. National Review. 27.10.1989. []
  3. THALER, Richard H. – SUNSTEIN, Cass R. Nudge : Improving Decisions About Health, Wealth and Happiness. London : Penguin Books, 2009, s. 37. []
  4. Treba zdôrazniť, že nie vždy môže byť status quo bias konzervatívcom na prospech. Ide najmä o tie situácie, keď sa snažia zvrátiť zmenu, ktorú už skôr presadili liberáli a spoločnosť si na ňu zvykla (napr. legalizácia umelých potratov). []

Michal Malatinský

Pochádza z Bratislavy. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr na rovnakej fakulte absolvoval doktorandské štúdium v odbore teória a dejiny štátu a práva, počas ktorého sa zaoberal retribúciou na Slovensku.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.