Na ceste k modernému Slovensku

Po páde komunistického režimu slovenské historické myslenie hľadalo nové orientačné body, ktoré by umožnili vyrozprávať slovenský príbeh či dejiny — nemčina používa na označenie oboch javov jedno slovo —, inak než v dominantnom naratíve marxisticko-leninskej ideológie.

V esejistickej štúdii z roku 1996 Ľubomír Lipták, jedna z najvýraznejších postáv slovenského dejepisectva druhej polovice 20. storočia, uvažoval o slovenských dejinách ako o procese modernizácie. Nechápal ho teleologicky ako nejaký priamočiary vývin od zaostalosti k rozvinutosti či nedajbože pokrokovosti, priznávajúc opodstatnenie a závažnosť aj fenoménom ako „regres“.1

Lipták pokladal za rozhodujúce aspekty modernizácie, ako sa prejavovali od 18. storočia aj v Uhorsku a na Slovensku, zrýchlenie spoločenských, ekonomických a kultúrnych zmien, zvýšenú sociálnu mobilitu, nahrádzanie zdedených stavovských privilégií možnosťou individuálnej voľby podľa „princípu zásluhovosti“ a racionalizáciu celých oblastí života, ktorej výsledkom bolo nové inštitucionalizovanie spoločnosti a politiky. Tieto „univerzálne“ príznaky modernizačného procesu mali podľa Liptáka mať za následok garanciu „slobôd“ ako rovnosť pred zákonom, politická participácia, teda právo spolurozhodovať o správe verejných vecí a napokon sociálna spravodlivosť, teda „právo na ľudsky dôstojné, dobe primerané hmotné zabezpečenie a biologickú reprodukciu“.

Modernizácia je podľa Liptáka v podstate procesom emancipácie. Toto slovo — jeho etymológia je veľmi názorná, odkazuje totiž na vymaňovanie sa z područia privilegovanej moci —, nesmieme zužovať na jednotlivé aspekty ako zrovnoprávňovanie žien či menšín; rovnako by sme nemali podliehať nutkaniu redukovať proces emancipácie na revolučné otrasy, ktoré nemusia viesť k progresívnemu rastu, naopak, môžu mať za následok práve spomínaný „regres“. Proces emancipácie preto treba chápať ako dlhodobý proces postupných krokov, ktorý v podstate nikdy nekončí.

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

  1. LIPTÁK, Ľubomír. Modernizácia Slovenska: národ, štát, spoločnosť. In Historický časopis, 1997, roč. 45, č. 1, s. 71 — 76. []

Miloslav Szabó

Mgr. Miloslav Szabó, PhD., je slovenský historik a germanista zaoberajúci sa dejinami antisemitizmu, rasizmu a katolicizmu a vo všeobecnosti kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom kontexte. Pôsobil na univerzitách a vo výskumných ústavoch v Berlíne, Viedni a Prahe a v Historickom ústave SAV. V súčasnosti je pracovníkom Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.