Vo svojom úvodnom vystúpení budem sledovať dve línie v Katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1948 — 1989: líniu spolupráce kňazov s komunistickým režimom a líniu vyznávačov a mučeníkov Cirkvi. Pokúsim sa takto načrtnúť „slovenský príbeh“ tej doby. Samozrejme, že všetky udalosti sa diali v kontexte vtedajšieho Československa.

Dňa 10. júna 1949 bol v Prahe z niektorých kňazov a laikov ustanovený akčný výbor tzv. Katolíckej akcie, na ktorej chceli československí komunisti postaviť tzv. národnú cirkev, nezávislú od Vatikánu.¹ V tomto výbore figurovalo viacero exponovaných kňazov zo Slovenska. Komunisti mali v pláne vysvätiť prvých biskupov tejto národnej cirkvi pomocou ruských pravoslávnych biskupov alebo biskupov z Poľskej národnej cirkvi.² 15. júna 1949 vydali biskupi v Československu pastiersky list, ktorý sa mal 19. júna čítať v kostoloch a ktorý odsúdil Katolícku akciu ako schizmatickú. 20. júna vydal pápež Pius XII. dekrét, ktorým každého, kto túto akciu podpísal, prehlasuje za exkomunikovaného. Na Slovensku došlo pri pokuse čítať tento pastiersky list k fyzickým napadnutiam kňazov a ich zatýkaniu. Veriaci odpovedali v desiatkach dedinách obranou svojich kňazov. Došlo pri tom k dramatickým udalostiam, zraneniam, usmrteniam a masovému zatýkaniu veriacich.³ Historik Karel Kaplan však píše, že v rozhodujúcich chvíľach, keď malo zo strany komunistov prísť k pokusu vytvoriť národnú cirkev, vybraní kňazi vždy cúvli.⁴ Vytvoriť „národnú“ cirkev v Československu sa nepodarilo.

1. ŠIMULČÍK, Ján. Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2002. [↩]
2. LETZ, Róbert. Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948 — 1989. In Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 — 1989, I. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001. [↩]
3. MIKLOŠKO, František. Nebudete ich môcť rozvrátiť. Bratislava : Archa, 1991. [↩]
4. KAPLAN, Karel. Stát a církev v Československu v letech 1948 — 1953. Brno : Doplněk, 1993. [↩]