Klasické vzdelávanie fungovalo v Európe dvetisíc rokov. Dnes ani nevieme, čo to je. Nie, klasické vzdelávanie neznamená „bežné“ či „tradičné“ vzdelávanie, ako by sme mohli nazvať dnešný vzdelávací mainstream.
Vekmi overené
Ide o súvislý prúd vzdelanosti našich predkov. Hoci sa školstvo v Európe stále menilo, jeho najdôležitejšie overené princípy boli stále rovnaké naprieč storočiami aj naprieč krajinami. Základy, ktoré položili Gréci a Rimania, boli neskôr rozvíjané kresťanmi od staroveku po novovek. Tak tvorili tradíciu vzdelávania, ktorá produkovala vzdelancov budujúcich európsku kultúru, vedu a celkovo civilizáciu. Až donedávna.
Niekedy v 19. storočí začína postupný rozpad tohto klasického vzdelávania, urýchlený udalosťami 20. storočia (u nás osobitne komunistickou ideológiou). O múdrosti vzdelávania spred sto-dvesto rokov dnešní ľudia takmer nič nevedia. Prešli sme na progresívny model učenia1, ktorý stojí na pochybných základoch a neslúži na rozvoj človeka, ale na úžitok firmám a štátom.2 Ale zmeny nie sú automaticky zmenami k lepšiemu. Ak niekde zídeme z cesty, nie je hanba sa najprv vrátiť na správny chodník a až potom pokračovať ďalej. Svedkom toho je vyše 1500 moderných klasických škôl v Spojených štátoch amerických, ktoré sa vracajú ku vzdelávacej tradícii.3 Okrem toho sa k tejto renesancii klasického vzdelávania pridáva množstvo rodičov, ktorí vzdelávajú svoje deti doma, a na Slovensku razí klasické vzdelávanie Kolégium Antona Neuwirtha vo viacerých projektoch od základnej školy až po univerzitný program.4
Dobre, poviete si, ak sme v našom školstve za posledné roky o niečo vzácne prišli, čo je to? Čo robí klasické vzdelávanie inak?
V čom sa môžeme poučiť z minulosti
V prvom rade spomeňme niektoré všeobecné zásady klasickej školy. Cieľom vzdelávania nie je okamžitý materiálny úžitok. Cieľom je poznávanie pravdy, zlepšovanie mysle a rast v cnostiach. V prvom rade robí zo študentov múdrych a spravodlivých, a to ich automaticky urobí aj užitočnými. Aby sa neupadlo do pokušenia vyučovať iba pre pracovný trh, pamätá sa na to, že ten, kto má najvyššie právo a povinnosť vzdelávať dieťa, nie je štát. Je to jeho rodič. On zveruje svoje dieťa škole, ktorú vyberie. Klasické vzdelávanie sa teda nechce nasilu presadiť celoplošne „zhora”, ale ponúka sa ako možnosť konkrétnym školám a konkrétnym rodičom. Ďalej, na klasických školách sa poznávanie nedelí medzi oddelené svety jednotlivých vyučovacích predmetov, ktoré spolu nijako nesúvisia. Všetko sa vyučuje ako prepojené. Učitelia majú spoločný pohľad na realitu ako dobrú, poznateľnú, stvorenú a riadenú Bohom, ktorého spoznávame skrze všetky vedy. Klasická kresťanská škola teda neoddeľuje náboženstvo do okienka jedného predmetu, ale necháva ho dávať zmysel a kontext všetkému učivu.
Tento obsah je prístupný len registrovaným používateľom s aktívnym členstvom.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, spôsob registrácie, získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
- Porov. PERRIN, Christopher. An Introduction to Classical Education: A Guide for Parents. Camp Hill, PA: Classical Academy Press, 2004, s. 8: „Je to až v modernej dobe, začínajúc začiatkom 19. storočia, čo začíname vidieť prvé známky erózie klasického vzdelávania. Aj vtedy však išlo o pomalý a postupný proces aj počas celého 19. storočia bolo klasické vzdelávanie stále dominantným prístupom v Spojených štátoch a Európe. Začiatkom 20. storočia sa však táto erózia urýchlila a okolo roku 1950 sa vzdelávanie v Spojených štátoch jasne posunulo od klasického k ‚progresívnemu‘ modelu” [preklad autor]. V anglickom origináli: „It really is not until the modern period, beginning in early 1800s, that we begin to see the first signs of the erosion of classical education, but even then we note that this erosion was a slow, gradual process, and throughout the 1800s classical education was still the dominant approach in the United States and Europe. Through the early 1900s however, this erosion quickened and by 1950 the educational landscape of the United States had clearly shifted from a classical to a ‘progressive’ model.” ↩︎
- Porov. CLARK, Kevin. The Liberal Arts Tradition: A Philosophy of Christian Classical Education Third Edition. Camp Hill, PA: Classical Academy Press, 2021, s. 246: „V moderných školách je veľmi silná tendencia k byrokracii, kde je učiteľ jednoducho akýmsi štátnym úradníkom, ktorého ciele sú určované z prostredia mimo komunity. […] Každopádne, práve vzdelávanie ako byrokratická organizácia je novou myšlienkou, ktorá sa ešte len musí osvedčiť. Vzdelávanie ako spoločenstvo priateľov odovzdávajúcich dedičstvo kultúry je skúsenosťami overená tradícia viac než dvoch tisícročí západnej vzdelávacej múdrosti“ [preklad autor]. V anglickom origináli: „There is a very strong tendency in modern schools toward bureaucracy, where the teacher is simply a kind of civil servant whose ends are directed from outside the community. […] Nonetheless, it is education as a bureaucratic organization that is the new idea that must prove its worth. Education as a faculty of friends passing on the inheritance of culture is the experience-tested tradition of more than two millenia of Western educational wisdom.” ↩︎
- Pre školský rok 2023/2024 je to vyše 1500 klasických škôl pre základoškolské a stredoškolské ročníky. Pozri Market Analysis of U.S. Classical Education in Grades PK-12. Arcadia Education. 22. 02. 2024. Dostupné na internete: https://arcadiaed.com/2024/02/market-analysis-of-u-s-classical-education-in-grades-pk-12/ ↩︎
- Pozri https://kolegium.org/ ↩︎
- LEWIS, C. S. On Reading Old Books. „Every age has its own outlook. It is specially good at seeing certain truths and specially liable to make certain mistakes. We all, therefore, need the books that will correct the characteristic mistakes of our own period. And that means the old books” [preklad autor]. ↩︎