Aké je miesto dediny slovenskom príbehu?
„Dedina má v dejinách Slovenska zvláštne postavenie. V jej prírodno-geografickom priestore, ekonomických, spoločenských, politických a kultúrnych podmienkach žila po celé stáročia drvivá väčšina slovenského ľudu. Je fenoménom, ktorý sa so svojím pôvodom a celým vývojom bezprostredne spája so životom našich predkov. Ona sa stala miestom, kde sa v rozhodujúcej miere formovali základné charakterové vlastnosti Slovákov. Je zdrojom, odkiaľ vyšli najzdravšie a najschopnejšie sily nášho národa.“ 1 Týmito slovami začína svoje dielo o správe stredovekej dediny na Slovensku historik Leon Sokolovský. Dedina je komplexný fenomén, na ktorý sa dá pozrieť z mnohých hľadísk.
V tomto článku by som sa chcel na tradičnú slovenskú dedinu pozrieť očami Dominika Tatarku, ktorý nám na ňu ponúka pôsobivý pohľad vo svojich Navrávačkách. Obraz slovenskej dediny, ako ho nachádzame v tomto diele, osobne považujem za jeden z najsugestívnejších v slovenskej literatúre. Pri mojom čítaní Navrávačiek som sa snažil hľadať odpovede na otázku, kde v našich životoch a v našej kultúre nachádzame diskontinuitu s tradičnou slovenskou dedinou.
Cieľom nie je idealizovať dedinský život, hľadať jeho najrealistickejšiu podobu (pretože v Navrávačkách ju nenájdeme), zatracovať mesto či volať po návrate do minulosti. Ak však mala dedina v našich dejinách významné postavenie, mali by sme sa pýtať, kde s ňou v súčasnosti strácame spojenie, pretože o niečo dôležité môžeme prichádzať. V tomto texte poukážem na preťaté spojivá so slovenskou dedinou v štyroch oblastiach: vo vnímaní kresťanstva, komunity, ženy ako matky a času, a to na podklade Navrávačiek Dominika Tatarku.
O Navrávačkách
Dominik Tatarka sa narodil v roku 1913. „Bola to generácia detí, ktorých otcovia odišli bojovať na bojiská prvej svetovej vojny a viac sa z nich nevrátili. Bola to generácia tých, čo vyrastali bez otcov.“ 2 Zároveň však o tejto generácii možno povedať, že to bola jedna z posledných generácií, ktoré vyrastali na tradičnej slovenskej dedine. Detstvo prežili na dedine, ale študentské časy vo veľkých európskych metropolách – zo „salašov priamo na bulváre”. 3 V prípade Tatarku je to cesta z malej dediny Drienové na severozápade Slovenska na parížsku Sorbonnu či do Prahy.
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované členstvo Digital, alebo Premium
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
- SOKOLOVSKÝ, Leon. Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava: AEP Academic Electronis Press, 2002, s. 11. [↩]
- VYDRA, Anton – ZAJAC, Peter. Pokušenia Dominika Tatarku. Bratislava: W PRESS, 2018, s. 39. [↩]
- Zo salašov na bulváre je názov jednej epizódy rozhlasového cyklu Rodinné striebro od Olega Pastiera, ktorá sa zaoberala Jánom Smrekom a časopisom Elán. [↩]