Periféria krajiny je viditeľným znakom toho, aká hodnota vládne spoločnosti. V Bratislave mrakodrapy čoraz viac zatieňujú monumentálny Slavín. Symbol vybudovaný komunistami na počesť porazenia fašizmu. Na to, aby vznikol a stal sa najvyšším bodom hlavného mesta, bolo nutné zbúrať konkurujúcu vežu neďalekého kostola. Tak sme boli nútení vzdať sa Kristovho kríža ako symbolu utrpenia a nahradiť ho symbolom víťazstva. Namiesto zmŕtvychvstalého Krista hľadíme na sovietskeho vojaka.
Po celom Slovensku vznikajú čoraz väčšie a prešpekulovanejšie nákupné centrá. Na najúrodnejšej pôde staviame logistické centrá či automobilky. Očarenie z toho, že sa zbavujeme všetkého, čo nám pripomína našu nedávnu minulosť spätú so sovietskou totalitou, nás opíja pocitom spokojnosti a zabúdame, že to, čo s hrdosťou rozvíjame, nie sme my. Pravdupovediac, zahadzujeme vlastnú identitu a vzdávame sa svojho osobitého poslania. Porovnávame sa so Západom, inokedy hľadíme na Východ. A tak zisťujeme, že my sme nikdy neboli národom, ktorý poskytoval priestor na revolučné objavy ako krajiny západnej Európy, ale takisto sme nikdy neboli ochotní obetovať svoje životy za veľké duchovné idey ako naši východní susedia. Svoj pohľad obraciame raz na Západ a inokedy na Východ. Kam však skutočne patríme?
Prešľapovanie z nohy na nohu
Dlhé roky sme patrili k Východu, čo nám poskytlo skúsenosť s ideológiou Ruska. Toto veľké impérium si nás nezískalo svojou silou, oslovilo však vnímavé slovenské srdce, ktoré dokáže byť hlboko verné. Srdce túžiace biť pre veľké myšlienky. Boli sme ochotní obetovať časť svojej slobody pre väčšie dobro. Až pokým sme nezistili, že krásne znejúce idey nedávajú priestor našej skutočnej identite a nútia nás vzdať sa akéhokoľvek napojenia na Západ. Pre veľké myšlienky mieru im nerobilo problém obetovať životy mnohých jednotlivcov i poslanie celého národa. Nemali problém poprieť slobodu konkrétneho človeka pre dobro celého štátu či vlasti. A my sme vedeli, že ak budeme oddelení od Západu, stratíme dôležitú časť seba. Východ sme nežne porazili, svoje srdce umlčali a počúvali svoj rozum.
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.