V pondelok 16. februára sa v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave konalo každoročné odovzdávanie Ceny Fra Angelica osobnostiam, ktoré sa v svojej tvorbe i práci mimoriadne pričinili o rozvoj kresťanskej kultúry na Slovensku. Čo povedať k tejto udalosti?
Podujatie prirodzene kladie záujemcom o kresťanskú kultúru niekoľko otázok. Azda prvá z nich je: Čo je to vlastne rozvoj kresťanskej kultúry? Je to náboženské umenie, liturgické umenie, spisba, publicistika, či kultúra všeobecne? Čo ju definuje a čo jej dáva rozmery? Môže ku kresťanskej kultúre prispieť aj nekresťan alebo je to jednoducho ocenenie „tých našich“?
Fra Angelico nepatrí len zaslúžilým umelcom za celoživotné dielo, v minulosti ho dostali napríklad speváčka Sima Magušinová – z hľadiska popularity asi najúspešnejšia veriaca umelkyňa. Rovnako nepatrí cena vyslovene klasickým či náboženským umelcom – Štefan Chrappa ju iste nedostal za piesne hudobnej skupiny Čad, ale za svoju náboženskú publicistiku či možno za pozoruhodné balansovanie na hrane kresťanského a undergroundového sveta.
Akékoľvek ocenenia, či už ide o Cenu Fra Angelica, Cenu Nadácie Tatra banky, či Rad Ľudovíta Štúra sú založené na tom, že sa komisia zhodne na menách. Každá cena je selektívna, vždy sa niekto musí vybrať a vždy ostane niekto nevybratý. Debatovať o tom, kto cenu má dostať a kto ju dostať nemá, by sa dalo dookola. Azda by sa však zišlo poznať zloženie onej komisie.
Každý z tohtoročných laureátov je predstaviteľom iného aspektu umenia. Každý laureát je osobnosť: filmár Marek Poláček, výtvarníčka Katarína Böhmová, speváčka Hilda Gulyás. Výnimkou-neumelcom je vrcholový manažér Anton Barcík, ktorý bol ocenený (ak sme správne pochopili) za filantropiu.
V sekulárnej časti spoločnosti sa pri udeľovaní cien za kultúru stalo už folklórom kritizovať súčasné pomery v kultúrnej politike štátu a deje sa to z pochopiteľných dôvodov, často oprávnene. Fra Angelico sa v tomto ohľade odohrávalo akoby na Parnase, mimo všetkých pozemských starostí.
Jeho projekt pútnického miesta na hore Butkov je zaiste prejavom na Slovensku nepoznanej štedrosti. Otázny je však umelecký prínos tohto projektu. Ak je cieľom oceňovať mecenášov, bolo by vhodné zaviesť samostatnú kategóriu, aby osobnosti tohto rangu boli inšpiráciou pre tých, ktorí by mohli štedro podporiť aj umenie. Potrebujeme ich totiž ako soľ.
Tento obsah je prístupný len registrovaným používateľom s aktívnym členstvom.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, spôsob registrácie, získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.



