Tvoje ruky sú ako dve ramená kríža –
môžem na nich spočinúť.
Keď som slabý
a temnoty sa blížia,
na bolesť dá sa zabudnúť.
Medzi nimi stoja pevne tvoje plecia,
dva vankúše, kde si môžem skloniť hlavu,
keď ma život skúše
a keď mám chvíľu tmavú.
A keď ma všetko omrzí,
pohladia ma tvoje nežné dlane,
ako listy javora ma zahrejú.
Ani nevieš,
čo by som dal za ne,
keď som sám a prosím:
Pane, kde je nádej, kdeže nájdem ju?
Tak prosím Otca,
aby som mohol byť k tebe blízko
bez bočných úmyslov,
bez strachu
a bez vážneho dôvodu.
Lebo zdroj života mi vyschol,
no ten tvoj stále žiari,
Priateľu.
* * *
Vonku leto,
v duši október.
Fúkni, vietor,
tu máš všetko.
Ber.
* * *
Sme mladí a život je tak strašne krátky.
Máme prázdne ruky a hlavy plné očakávaní
a pýtame sa: kam ísť?
A v malom byte na pestrofarebnom sídlisku
naši rodičia rátajú peniaze a dni
a čakajú na naše šťastie.
A my kráčame vpred, nehľadiac na koniec,
lebo sami nevieme, kde je jeho miesto
Nemyslíme na starobu, lebo na to nie je čas,
nevadí nám, že aj tak prichádza,
že strácame život každý deň.
* * *
večery ako tieto
sú vryté v mojej pamäti
„Stačí nám dať miesto
a pár podnetov dáme ti.
My rady prídeme tam,
kde všetko vnútri hnije.
Sme tvoje.“
Tvoje emócie.
* * *
Mileniál
nemáš peniaze
máš tridsať
nemáš rodinu
máš školy
nemáš auto
máš dlhy
nemáš byty
nemáš už radšej ani city
