Od mojich pätnástich rokov bola dogma základným princípom môjho náboženstva: iné náboženstvo nepoznám, iné náboženstvo si nedokážem ani predstaviť; náboženstvo, ak má byť čírym sentimentom, nie je pre mňa viac než snom a výsmechom.
Svätý John Henry Newmann, 1865
„Dogma vo vás žije nahlas.“
Senátorka Dianne Feinsteinová sudkyni Amy Coney Barrettovej, 2017
Na Slovensku je mimoriadne populárne frflať na Katolícku cirkev. Pre neveriacich je nemoderná, spiatočnícka, pribrzdená. Aj nám veriacim sa zdá akási kostrbatá a stuhnutá. Koľkokrát si mladí na nejakej „kolégiovskej“ či „SLH-áckej“ akcii zafrflú, že Katolícka cirkev na Slovensku je akosi bez chuti.
Ja sám si radšej vypočujem nejakú tip-top kázeň kardinála Raniera Cantalamessu či prečítam knižku niektorého amerického biskupa alebo francúzskeho dominikána, než by som dúfal v podnetnosť nedeľnej kázne v ľubovoľnej priemernej slovenskej farnosti. Nehovorte, že to nepoznáte. Koľkokrát ste v debate vypustili vetu typu: „veď ja rozumiem, ani mňa tie pastierske listy / farské kázne / TV Lux / Rádio Lumen… nebavia“.
Pokiaľ ide o slovenskú Katolícku cirkev, východisková pozícia je „frfľošská“ a platí to bez ohľadu na to, či veríte, či radi filozofujete, či z ktorého kúta Slovenska pochádzate.
V tejto eseji by som sa rád pokúsil, nežne povedané, prevrátiť stôl a perspektívu. Moja téza znie nasledovne: slovenský katolicizmus je na tom skvele. Respektíve špecifickejšie: slovenský katolicizmus je na tom v jednom extrémne významnom, no u nás doma často prehliadanom aspekte, skvele. Respektíve ešte špecifickejšie: z komparatívnej a historickej perspektívy dnešný slovenský katolicizmus mimoriadne dobre plní azda tú najdôležitejšiu z úloh miestnych cirkví: odovzdávať poklad viery.
Americký dominikán Thomas Joseph White, uvažujúc nad výzvami Katolíckej cirkvi v súčasnom svete, píše nasledovne: „V Prvej knihe Samuelovej to, čo napokon Dávidovi zaručí víťazstvo nad Filištíncami, nie je Saulova armáda, ale jeho pevná dôvera v pravdu Boha Izraela. Jedinou skutočnou zbraňou, ktorou sme ako kresťania vyzbrojení, je pravda žitá v úprimnej láske: tá jediná má moc zachraňovať. Keď cirkev nielen káže, ale aj žije túto pravdu, univerzálnosť jej poslania žiari široko-ďaleko: jej nepriatelia nemajú v rukách nič poriadne, čím by ju mohli zastaviť, akokoľvek mocní sa nám môžu javiť.“1
K tomuto výroku sa ešte v závere vrátim. Ak má však White pravdu, potom platí, že najsilnejšou aktuálnou stránkou slovenskej Katolíckej cirkvi a jej najväčším prísľubom nielen pre budúcnosť Slovenska, ale možno aj Európy, je fakt, že slovenský katolicizmus je v relatívne vysokej miere verný magistériu Katolíckej cirkvi, ktoré chápem ako kumulatívny, správny a záväzný výklad dobrej zvesti, ktorú priniesol sám Kristus.
Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
- Thomas Joseph White, Catholicism in an Age of Discontent, First Things, November 2016. Pozri tiež rozšírenú verziu toho istého článku, aj s citáciami, Thomas Joseph White, “Catholicism and Its Discontents: Revelation in an Ecumenical and Interreligious Context”, Angelicum, 93 (2016), 401-418. [↩]
