Cnosť čistoty je v súčasnej spoločnosti, ktorá dáva na piedestál morálnu autonómiu jednotlivca zvlášť v sexuálnej oblasti, často zaznávaná a dostáva na frak z rôznych strán. Mnohí majú pocit, že Cirkev je v svojich požiadavkách na ľudí príliš náročná a mala by vyjsť v ústrety napr. rozvedeným, ktorí sa chcú znovu zosobášiť, ľuďom s homosexuálnou náklonnosťou, ktorí nechcú žiť v zdržanlivosti, či manželom, ktorí si netrúfajú prijať ďalšie deti a za východisko považujú antikoncepciu. Iní si naopak myslia, že Cirkev by sa mala jasnejšie prihlásiť k vlastným ideálom panenstva, manželstva, mnohopočetných rodín či komplementarite muža a ženy, a to práve v dnešnej dobe, keď sú tieto ideály väčšinovo odmietané a potrebujú presvedčivého zástancu, ktorý by očistil ich pokrivený obraz.
❶ Čo vy považujete za najväčšiu výzvu pre cnosť čistoty v dnešnej dobe?
Martin Borkovský, OFMCap
Prinavrátiť jej reálnosť. Poukázať na ideál, ale ukázať k nemu reálnu cestu. Cnosť čistoty je cnosťou zrelosti a do nej dorastáme postupne. Je to skôr celoživotný proces. Takže pre dospievajúceho je cnosť čistoty niečo iné ako pre dospelého človeka. Čistota je odvaha stávať sa slobodnejším, odvaha nechať v sebe túto slobodu narastať. A ako sa píše v Katechizme Katolíckej cirkvi, že na tejto ceste k ideálu čistoty sa počíta so zlyhaním.
Petr Dvořák
Velmi rozšířenou sexuální nezdrženlivost, tedy sexuální konání mimo manželský svazek, považuji za jeden z hlavních mravních problémů dneška, jak potvrzují slova Panny Marie řeholnici Marianě de Jesús Torres při soukromém zjevení v ekvádorském Quitu 2. února 1634. Svatá Panna hovořila o všeobecné absenci čistoty od druhé poloviny dvacátého století a tento stav spojovala s Božími tresty. Někteří tvrdí, že by Církev neměla „nahlížet či zasahovat lidem do ložnice“, ovšem jsou-li tělesné hříchy nejčastějším důvodem oddělení člověka od Boha, pak o tom Církev hovořit má a musí! Maria řekla Jacintě, jednomu z trojice fatimských dětí, kterým ukázala peklo, že nejvíce lidí přichází do pekla právě kvůli těmto hříchům. Pokud vidím, že lidé nevnímají hluboký sráz, ke kterému se blíží, je mravní povinností varovat je a snažit se je odvést do bezpečí.
Specifičtěji vidím jako problém to, že se vytrácí vědomí nutnosti zachování předmanželské čistoty u mladých dvojic, a to i mezi katolíky, kteří se často uchylují ke kohabitaci bez sňatku. Druhým konkrétním problémem je slábnutí přesvědčení, že sexualita má místo výlučně ve vztahu mezi mužem a ženou. Kořenem obou těchto tendencí je oslabené vědomí smyslu a cíle sexuality: nejhlubšího spojení muže a ženy v celoživotním svazku, které je otevřené plození a výchově dětí.
Marek Forgáč
Myslím si, že je to zraniteľnosť človeka. Dnes sú ľudia (a zvlášť mladí ľudia) konfrontovaní s toľkými pokušeniami ako nikdy predtým. Preto súčasná mladá generácia je zraniteľnejšia a má to oveľa ťažšie ako generácie predtým. Predovšetkým digitálny svet ponúka toľko rýchlo dostupných riešení v oblasti čistoty, ktoré sú však často slepou uličkou a zraňujúcou skúsenosťou. Veľkou výzvou je výchova doma v rodinách. Práve preto, že tento svet veľmi rýchlo prichádza s rôznymi podnetmi a úskaliami v oblasti čistoty, v rodinách by sa malo na to pamätať citlivou, primeranou, otvorenou a správne načasovanou výchovou v tejto oblasti.
Magdaléna a Ján Gerovci
Cnosť čistoty znamená pravdivo integrovať sexualitu do svojho života. V podstate to znamená správať sa ako človek – používať rozum a vôľu. Vďaka rozumu spoznávam, na čo sexualita slúži, aký význam má pre mňa, ako môže môj život obohatiť, ale aj ako mi môže ublížiť. Vôľa mi zasa umožňuje zrieknuť sa krátkodobého dobra, aby som mohol smerovať k dobru, ktoré je hlbšie a trvalejšie.
Vedieť pracovať so svojou vôľou vždy bolo a bude výzvou. Dnešná doba je však charakteristická aj množstvom informácií a protichodných pohľadov. Za veľkú výzvu preto považujeme schopnosť zorientovať sa v tom, aké je poslanie sexuality a ako môže človeku prospieť, ale aj ublížiť – to všetko pri ľahkej dostupnosti pornografie a spoločenskej norme spolužitia pred svadbou.
Samuel Kravec
Na úvod by som rád reagoval na náčrt témy: máme tu isté skupiny, ktoré od Cirkvi očakávajú posun v otázkach sexuality a čistoty; a potom členov Cirkvi, ktorí očakávajú jasnejšie zastávanie tradičného stanoviska. Môj pohľad je prepojený s pápežom Františkom. Páči sa mi jeho dôraz na to,1 že čistota nie je sexuálna zdržanlivosť, ale vôľa nechcieť vlastniť toho druhého. To je hodnota, ktorú máme priniesť do spoločnosti. Nejde iba o to, či „mať, alebo nemať sex“, ale hľadieť na druhého takého, aký je, prijímať ho a vidieť jeho hodnotu. Ak toto vnesieme do spoločnosti (hodnoty úcty, rešpektu a súcitu), sexuálna zdržanlivosť sa stane prirodzeným dôsledkom.
Čo považujem za najväčšiu výzvu pre cnosť čistoty dnes? Pre mňa je ňou neprestať mať na zreteli vyššie spomínané. Som zasnúbený, o rok ma čaká svadba, a preto je pre mňa dôležité nezužovať čistotu a aj samotný náš vzťah iba na sexuálnu zdržanlivosť. Dôležité je počúvať, vnímať, neobjektizovať druhého ani nesexualizovať vzťahy. Žijeme veľmi presexualizovanú dobu, a, bohužiaľ, sa to často odzrkadľuje v dvoch extrémoch: buď si myslíme, že máme nárok na sexuálny pôžitok, hocikedy sa nám zachce (veď lebo je to základná potreba ako jesť a piť), alebo tak veľmi riešime napr. v Cirkvi len túto tému, že potom nám unika ďalších 99 dôležitých a dôležitejších vecí. Vnímame čistotu ako príčinu a pritom ona je dôsledkom.
Mohlo by vás zaujímať
Monika Krčmáriková
Najväčšou výzvou je, aby bolo o čistote vôbec počuť – pravdivo, pozitívne a bez zamlčania jej nárokov – a aby bolo jasné, že žiť čisto nie je nedosiahnuteľný ideál, ale povolanie a Kristov príkaz. S čistotou je to ako s celou katolíckou náukou: ak ju človek prijme, prináša mu veľký osoh a vnútornú slobodu. Ako hovorí jeden z mojich obľúbených veršov zo Žalmu 119: „Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť ako zo všetkého bohatstva.“ Čistý človek sa na druhého nepozerá cez optiku, „čo z neho môžem mať“, ale „ako ho môžem ctiť a milovať“. Vidí osobu, nie úžitok. Na to však, aby kresťan mohol žiť čisto, musí vedieť, čo túto cnosť porušuje.
Jednu vec som si v súvislosti s čistotou všimla. Uvoľňovanie morálky v oblasti čistoty nezostáva izolované. Mnohí, ktorí voči šiestemu prikázaniu „zvoľnili“ svoje názory (schvaľujú alebo zľahčujú antikoncepciu, masturbáciu, pornografiu, homosexuálne úkony…), zároveň spochybňujú niektoré záväzné učenie Cirkvi a často aj zásady prirodzeného mravného poriadku. Už svätý Pavol v prvej kapitole Listu Rimanom opisuje nečistotu ako následok toho, že ľudia odmietli Boha. Prv než sa rozpadne mravnosť, rozpadne sa viera; čistotu preto nemožno obnoviť bez obnovy viery. A nesmieme sa báť vydávať konkrétne svedectvo: mladí rozhodnutím počkať so sexom do manželstva, manželia vernosťou, otvorenosťou životu a odmietnutím antikoncepcie, slobodní zdržanlivosťou, kňazi vernosťou celibátu a zasvätení svojím sľubom. Jedna lektorka PPR nás povzbudila, aby sme kňazom hovorili aj o tom, že manželskú čistotu skutočne žijeme. Často počúvajú najmä o zlyhaniach a môžu nadobudnúť dojem, že učenie Cirkvi je nežiteľné. Ján Pavol II. však vo Veritatis splendor pripomína: zachovávanie Božieho zákona nikdy nie je nemožné. Boh neprikazuje nemožné – prikazuje robiť, čo môžeš, prosiť o to, čo nemôžeš, a pomáha, aby si mohol.
Patrícia Mošková
Myslím si, že je čas vrátiť sa k skutočnému významu čistoty, ako o nej hovoril aj Ján Pavol II. Téma čistoty nemôže byť redukovaná iba na dichotómiu vydržím – nevydržím do svadby, nebudem – budem užívať antikoncepciu. Verím, že je skôr o hlbokom uvedomení si toho, ako je človek stvorený a aký je Boží zámer s jeho sexualitou. Z tohto uvedomenia, že čistota je v prvom rade spôsob, akým sa dívam na človeka a jeho sexualitu, potom prirodzene vyplynú aj odpovede na vyššie spomenuté dilemy.
Eva Rušínová, FMA
Vyjadrím sa z pastoračného hľadiska, pretože som sestra z „terénu“. Čnosť čistoty si potrebuje podať ruku s ľudskosťou, schopnosťou vytvárať vzťahy, priateľstvá, komunikáciou otvorenou a priamou, aj o akciách v supermarketoch. Čistota potrebuje prekonať strach, že sa „zašpiní“ a vstupovať aj do náročných prostredí a dialógov, prepájať sa na úrovni človečenstva, a tak dvíhať tam, kde smeruje – k nekonečnej láske.
Monika Šmeringaiová
Dnešná doba je pre čnosť čistoty výzva sama osebe a možno sa jej chápanie bude v priebehu nasledujúcich rokov meniť. Za výzvu považujem aj potrebu zmeny komunikácie v tejto téme. Čnosti čistoty v dnešnej dobe, samozrejme, neprospieva liberálna komunikácia štýlom „rob, čo chceš, hlavne nech ti je dobre“, ale rovnako ani puritánska komunikácia zameraná na vymenovanie všetkého zakázaného so snahou navodiť výčitky svedomia už hádam preventívne.
Veronika Tandarová
Najväčšia výzva pre mňa je tú čistotu žiť. Vo všetkých jej rozmeroch. V každodennosti. Čistota nás približuje ku Kristovi, Bohu. A ja mu chcem byť blízko. Chcem mať čisté oči, uši, ruky… Jasné, že padám, ale chcem znovu a znovu vstať a pokračovať na mojej púti. Čistota v kresťanskom zmysle slova vyžaduje častokrát trpezlivosť a obetu. Súčasný svet chce všetko hneď, tu a teraz.
❷ Čo vám najviac pomáha pri formovaní čistoty vo vašom vlastnom živote? Ako by ste jej dôležitosť obhájili napr. pred dnešnými mladými ľuďmi?
- FRANTIŠEK. Generálna audiencia 17. januára 2024. Katechéza o nerestiach a čnostiach (4): Smilstvo. Dostupné na internete: https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-01/katecheza-o-nerestiach-a-cnostiach-4-smilstvo.html ↩︎





