VERBUM

Evanjelium podľa Andreja

„Láska je cit, ktorý je možné len prežiť, ale nie je možné ho vysvetliť, vysvetliť je možné len myšlienky.“
Andrej Tarkovskij

Varovanie autora:

Človek má prirodzene pocit spokojnosti, keď chápe. Keď pochopí zložitú knihu. Keď rozumie okolitému spoločenskému dianiu. Dôvod toho, prečo čítame, ale i píšeme texty, je ten, aby sme presekávali zarastenú a neprehľadnú cestu, ktorá by nás k tomuto pochopeniu priviedla. Ja sa v tomto texte budem snažiť o pravý opak. Priviesť človeka k tomu, aby sa nebál veciam nerozumieť. Aby sa dokázal nedržať iba vyznačeného chodníka rozumu, ale aby objavil široké pláne tajomstva. Vydal sa na cestu srdca.

Keď som jeho filmy pozeral na vysokej škole, zaspal som.

Keď som ich neskôr pozeral v kine, odišiel som.

Teraz ich pozerám neustále a dodnes som ich nevidel.

Ak písať o filme, tak by iste bolo príťažlivejšie písať esej s názvom Fenomén zmŕtvychvstania v hollywoodskom filme alebo Ježiš Kristus a Batman. Písať o superhrdinoch a ich evanjeliových paralelách. Popkultúra ako nový mýtus. Písať o tom, ako odvážneho Odysea nahrádzajú Hviezdne vojny, Dona Quijota strieda Temný rytier. 

Dalo by sa písať o všetkým nám známom hobitovi ako o zápase Dávida s Goliášom. Porovnať audiovizuálne spracovania života svätého Františka či pustiť sa do kritiky príliš priamočiarych filmov Mela Gibsona. Dalo by sa písať o seriáli Chosen ako o forme súčasného ľudového umenia.

Ale je tu Andrej. A záhada jeho filmov.

Kým som ho spoznal, rád som chodil do kina. Prišiel som, uvidel som, pochopil som. V lepšom prípade film so mnou odišiel a pár dní prebýval v útrobách môjho srdca, v tom horšom moje útroby ostali prázdne a ja som ich pár minút po odchode napĺňal pivom a rečami o politike.

A potom som videl jeho filmy. Videl som a ničomu som nerozumel. Videl som a už som do kina len tak ísť nemohol.

Filmy Andreja Tarkovského som nepochopil dodnes, hoc som sa zúčastnil na množstve prednášok. Čítal som mnoho esejí a počul ešte viac výkladov. Každá interpretácia sa mi zdala nedokonalá a priveľmi parciálna. Nepochopil som ich, až dokým som nerezignoval. Namiesto pochopiteľnosti som získal niečo omnoho vzácnejšie. Dostal som tajomstvo. Rozum sa postil, zato duša hodovala.

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvovanÝ JEDEN z TYPOV PREDPLATNÉHO Digital, Premium alebo štedré predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

Timotej Križka

Študoval na Filmovej fakulte Vysokej škole múzických umení. Je slobodným umelcom, ktorý sa venuje práci s obrazom a slovom. Jeho základnou témou je hľadanie ľudskej identity v konotácii s vnútornou slobodou, pričom v jeho chápaní sloboda nie je anarchiou, ale smerovaním ku kozmu ako opaku chaosu. Je otcom dvoch detí a miluje ranný svit v Bratislave.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.