Zakladateľ Exodu 90: Keď ho človek robí nesprávne, môže viesť k duchovnej pýche

Nathaniel Binversie je obsahový riaditeľ Exodu 90. V rozhovore približuje svoju životnú cestu aj teologické postoje k poslaniu muža v rodine. Hovorí tiež o nečakanom úspechu Exodu 90 na Slovensku. Vyštudoval teológiu a filozofiu na Univerzite svätého Tomáša v St Paul v Minnesote v USA.

Z akej rodiny vlastne pochádzaš a ako si sa dostal ku Katolíckej viere?

Pochádzam z katolíckej rodiny, ale moja mama bola pôvodne luteránka a na katolícku vieru prestúpila, keď sa vydala za môjho otca. Treba ale povedať, že môj otec bol v podstate taký nedeľný katolík. Chodieval každú nedeľu do kostola, a to bol takmer celý obsah jeho kresťanského života. Ale predsa robil ešte jednu dôležitú vec. Keď som bol dieťa, každý večer pred spaním sa so mnou a s mojimi sestrami pomodlil. Bola to jednoduchá krátka modlitba, ale som si istý, že tým položil základ pre môj život. Keď sa retrospektívne pozerám na svoje detstvo, môžem povedať, že v mojom živote nikdy nebolo obdobie, kedy by som nebol poznal Ježiša. A to je pre vývoj dieťaťa veľmi dôležité.

Chodil som tiež do Katolíckej cirkevnej školy. Ale v mladom veku som bol rebel, a tak som opustil katolícku vieru a začal som chodiť do protestantského kostola spolu s našimi susedmi. Títo susedia mali štyroch synov a ja som mal iba dve sestry, nemal som žiadneho brata. Preto som sa kamarátil s týmito chalanmi od susedov a veľa vecí sme robili spoločne. Boli to protestantskí evanjelikáli, a tak som začal chodievať s nimi do ich evanjelikálneho kostola. Keď potom prešli k letničnej cirkvi Assemblies of God, aj ja som tam s nimi prešiel. Takto to bolo niekoľko rokov. Spoznal som tieto odlišné kresťanské denominácie a mojich spolužiakov v Katolíckej škole som sa presviedčal, že Katolícka cirkev je zastaralá. Mali sme však na škole mladého kňaza, ktorý bol ochotný tráviť so mnou čas a rozprávať o týchto veciach a bol tiež ochotný viesť so mnou o tomto aj zdravú polemiku. To sme robievali každý týždeň. Tak som sa pod jeho vplyvom vrátil do Katolíckej cirkvi, čo považujem za dar. Po strednej škole som študoval katolícku teológiu a filozofiu a po skončení tohto štúdia som dokonca strávil dva roky v kňazskom seminári. Potom som pôsobil ako misionár v rámci katolíckeho evanjelizačného programu pre amerických univerzitných študentov. Tam som spoznal aj moju súčasnú manželku. Zobrali sme sa a teraz spolu máme dve deti.

Assemblies of God sú pomerne známe aj medzi protestantskými kresťanmi na Slovensku. Sú to letničné zbory, ktoré majú väzby aj na niektorých letničiarov tu u nás. Povedal by si, že čas, ktorý si u nich strávil, ťa nejakým spôsobom ovplyvnil?

Určite áno. Videl som tam veci, ktoré v Katolíckej cirkvi až tak často nedávame najavo. A to sú dary Ducha Svätého. Samozrejme, nehovorím, že v Katolíckej cirkvi dary Ducha Svätého nie sú, ale minimálne tu v USA ich v katolíckom prostredí vidíme zriedka. A katolíci o nich len zriedkavo rozprávajú. Takže počas tohto obdobia, keď som chodil do Assemblies of God, som zažil, ako Duch Svätý pôsobí v ľuďoch a skrze ľudí a zažil som, že sa to deje aj dnes a nielen v dobe, keď bol na zemi Ježiš alebo keď boli na zemi apoštoli. Bola to krásna skúsenosť, ktorá mi otvorila oči a pomohla mi vybudovať si vzťah k Duchu Svätému, takže sa modlím s Ním a aj k Nemu, nie iba k Ježišovi a k Bohu Otcovi.

No aj po takejto silnej skúsenosti si sa rozhodol vrátiť ku Katolíckej viere. Prečo?

Dôvodom je autorita Cirkvi. Je to autorita, ktorá svojím pôvodom siaha k sv. Petrovi a k Ježišovi. Všimol som si, že kresťania sa v niektorých veciach medzi sebou nezhodujú. Keď som začal chodiť do Assemblies of God, mal som asi 15 rokov, bol som vtedy prvák na strednej škole. O Katolíckej viere som toho veľa nevedel, ale aj tak som si všimol, že v niektorých dôležitých veciach sa Assemblies of God s katolíkmi nezhodujú. Kládol som si preto otázku, koho učenie je správne a prečo. A chcel som vedieť, kto má autoritu rozhodnúť, čo je správne, nielen, že kto má lepšiu argumentáciu v diskusii. No a zistil som, že v žiadnej inej cirkvi nie je autorita, ktorá by siahala bez prerušenia až k počiatku Cirkvi, ktorú založil Ježiš Kristus. Vtedy som vedel, že sa musím vrátiť do Cirkvi, ktorá má túto autoritu, aby som žil v istote, že pekelné brány moju vieru nepremôžu, pokiaľ zotrvám v jednote s Cirkvou, ktorú On založil.

Ako sa s odstupom času dívaš na tie dva roky, ktoré si prežil v kňazskom seminári? Povedal by si, že ťa niekam posunuli?

Na dočítanie tohoto článku potrebujete mať aktIvované predplatné.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, typ predplatného. Získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

Boris Bartho

Vyštudoval právo vo Viedni a Dijone, v súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na univerzite v rakúskom Wiener Neustadte. Od r. 2011 je členom predsedníctva Spoločenstva Ladislava Hanusa. Zaujíma sa o témy súvisiace so vzťahom kresťanskej viery k modernému mysleniu a súčasnej spoločnosti.

Ďalšie texty z rubriky

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.