Čerstvý závan intelektuálnemu a kultúrnemu životu v Bratislave v júni opäť ponúkli Bratislavské Hanusove dni (BHD). Azda najviac pozornosti získala diskusia, na ktorej sa popri Jozefovi Wallenfelsovi z kresťanského videoprojektu Cultura a Karolíny Blunárovej z Mladého PS zúčastnila aj aktivistka „novej pravice“ Lívia Pavlíková. Práve pre jej účasť podujatie zožalo ostrú kritiku progresívnych médií. To by samo osebe nebolo problematické, keďže aj zloženie pozvaných diskutujúcich môže byť legitímnym predmetom polemiky. Horšie bolo, že veľká väčšina kritikov svojim čitateľom či poslucháčom zamlčala fakt, že Lívia Pavlíková bola účastníčkou polemickej debaty. Kritici väčšinou navodzovali dojem, že bola pozvaná ako hlásateľka názorov organizátorov festivalu. Navyše takmer nikto v tejto súvislosti nespomenul, že Lívia Pavlíková bola aktérkou podobných diskusií už v minulosti na podujatiach, ktoré neorganizovali konzervatívci. Pokiaľ autorovi týchto riadkov nič neuniklo, vôbec nikto nezmienil fakt, že bola napr. účastníčkou polemiky s progresívnym aktivistom na podcaste Rádia Expres. Tento podcast sa volal Sabo sebou, jeho moderátorom bol progresívec a súčasný poslanec za PS Michal Sabo. Mlčanie o týchto faktoch (či amatérska rešerš?) kritikom umožnilo hovoriť o „veľmi tenkej čiare medzi konzervativizmom a pravicovým extrémizmom“. Zdá sa, že pre BHD nebude ľahké dočkať sa z progresívnej strany poctivej kritiky, ktorá by sa dala brať vážne. Je to škoda, lebo práve takáto kritika by mohla byť motiváciou pre viac dialógu i pre zlepšovanie vlastnej práce.
Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX) začiatkom júla pristúpilo k nepovoleným biskupským vysviackam, čo sa v katolíckej teológii chápe ako schizmatický akt a podľa kanonického práva je spojené s trestom automatickej exkomunikácie. Vatikán verejne vyhlásil exkomunikáciu zúčastnených biskupov, zároveň však oznámil, že chce s FSSPX naďalej viesť dialóg. Viacerí kardináli a vplyvní teológovia však vyjadrili názor, že Vatikán by sa v najbližšom čase nemal v prvom rade sústrediť na ústretové gestá voči FSSPX, ale skôr na obranu práv tých veriacich, ktorí sa chcú zúčastňovať na slávení staršej formy liturgie v plnej jednote s pápežom a v poslušnosti voči nemu. To by predstavovalo určitú úpravu kurzu nastoleného pápežom Františkom, ktorý prejavil FSSPX veľkú ústretovosť tým, že dal kňazom tohto spoločenstva právo vysluhovať sviatosť zmierenia, a to aj mimo akýchkoľvek núdzových okolností; zároveň však prijal obmedzenia možnosti slávenia „tridentskej“ liturgie pre veriacich verných Svätej stolici. Zaujímavosťou je, že jedným z najvýraznejších hlasov v prospech upustenia od Františkových reštrikcií sa stal švajčiarsky kardinál Kurt Koch, ktorý vo Vatikáne zastáva pozíciu prefekta Dikastéria pre podporu jednoty kresťanov a vo viacerých otázkach v Cirkvi zastáva skôr centristické pozície.
Na majstrovstvách sveta vo futbale pritiahli pozornosť médií viacerí hráči, ktorí svoj čas po skončení zápasu na ihrisku venovali spoločnej modlitbe. Aj keď nejde o úplne nový fenomén, predsa sa nedalo prehliadnuť, že je oveľa silnejší než na predchádzajúcich šampionátoch. Azda najväčšiu pozornosť v tomto smere získal Nemec (spolovice nigérijského pôvodu) Felix Nmecha, ktorý po zápasoch k spoločnej modlitbe privádzal svojich spoluhráčov spoločne s hráčmi súpera. Pre nemecký tím išlo o dosť významnú zmenu, keďže jeho hráči na medzinárodnom poli doteraz skôr vyvolávali pozornosť nosením dúhových symbolov (prípadne protestom proti ich zákazu rozhodnutím FIFA – ako počas minulých MS v Katare). Pravdou je, že hráčovi s migračným pozadím nemecké médiá jeho otvorenú kresťanskú vieru prepáčia skôr, než Nemcovi bez neeurópskych predkov. Napriek tomu treba oceniť Nmechovu odvahu a brať si z nej príklad. Majstrovstvá sa nakoniec skončili ďalším triumfom Španielska a jeho trénera Luisa de la Fuenteho. Ten je veriaci katolík, ktorý sa podľa vlastných slov napriek výchove vo veriacej rodine až v dospelosti prepracoval k zrelej viere.
Znamením čias by azda mohol byť osud niekdajšieho ranča amerického boháča a odsúdeného sexuálneho násilníka Jeffreyho Epsteina v Novom Mexiku. Tento ranč sa vzhľadom na právo Epsteinových obetí na odškodnenie z jeho pozostalosti ocitol na verejnej dražbe a kúpila ho americká katolícka rodina Huffinesovcov z Texasu. Ako pre médiá povedal Devin Huffines, ranč nechali prejsť exorcizmom, ktorý v jeho jednotlivých častiach vykonával počas viacerých dní katolícky kňaz. Ranč, ktorý bol v minulosti miestom viacerých zločinov, dostal namiesto svojho doterajšieho mena Zorro pomenovanie Rancho de San Rafael a v budúcnosti má slúžiť duchovným účelom. Zostáva azda už len prianie, aby sa jeho osud stal predobrazom osudu mnohých ďalších inštitúcií poznačených (legálnym či nelegálnym) pošliapavaním Božích zákonov a ľudskej dôstojnosti.
Leto bolo aj časom pútí. Za spomenutie stojí (pre pár rokmi obnovená) púť ku Kaplnke sv. Márie Magdalény vo Farnosti Borský Mikuláš. Púť, ktorej tento rok venovalo jednu reláciu aj Rádio Lumen, sa konala pri príležitosti sviatku svätice koncom júla a pritiahla účastníkov zo Záhoria i z iných častí západného Slovenska. Veriacim sa dostalo duchovného povzbudenia prostredníctvom liturgického slávenia prežiareného bázňou i autentickej homílie povzbudzujúcej k obráteniu a premene srdca. Na prvý pohľad nič nezvyčajné, hoci ani jedno, ani druhé dnes nie je (a asi v žiadnej dobe nebolo) samozrejmosťou. Cirkevné dejiny ukazujú, že obnova Cirkvi sa často začína práve takto: cez vernú pastoračnú službu, znovuobjavenie pozabudnutých prameňov milostí a malé duchovné oázy. Zdá sa, že jedna z nich v súčasnosti vzniká v Borskom Mikuláši.

