Spomedzi mnohých udalostí druhého štvrťroka vyberám tentokrát len niekoľko. Hodnotenie bude pomerne kritické. To najdôležitejšie však až v závere textu.
Najprv teda jednou vetou.
Nemecká Cirkev je neprekvapivo zas a znova na križovatke a pápež Lev podľa mojej mienky skonštatoval zjavné, že Cirkev rieši mnohé veci a sexuálna morálka je jednou z nich a že nemôže redefinovať manželstvo, čím bolo znova povedané všetko.
Umelá inteligencia naberá na obrátkach, Európsky parlament ide naplno, čo mnohých desí, mnohých vzrušuje a vyvoláva to rôzne debaty, pri ktorých si stále myslím, že koniec koncov človek chce stretnúť človeka, dieťa v škôlke chce láskavú učiteľku, vysokoškolák charizmatického profesora, senior obetavého opatrovateľa, divák umelca, obvinený obhajcu a doma pred telkou chceme Miša Hudáka, čím znova prosím pápeža o encykliku o umelej inteligencii, a vymyslel som aj prvú vetu, ktorú posielam pátrovi Konštancovi do Ríma: Homo hominem eget, ergo a Deo amanti vocamur ut alter alteri donum simus.
Ľudstvo sa znova nepoučilo v ničom a vôbec, čo dokazuje stav všetkých vojen na svete, napríklad rozbombardovaný Blízky východ, ale najjasnejšie fakt, že novému lídrovi islamistického, nespravodlivého a sadistického Iránu zabili otca i matku, čiže na ďalších 50 rokov mier očakávať nemôžeme – prosím, vypočujte si Stingovu pesničku, v ktorej sa spieva Russians love their children too.
Slovenskom prebehla správa o tom, že vymierame, čo nikoho vôbec nenadchlo, a naši politici dokázali iba ak presadiť zákon o rovnakých platoch pre mužov a ženy, zákon, ktorého výsledkom bude, že zamestnávatelia budú ešte viac preferovať mužov (hnusný trh nepustí); medzičasom neexistuje podpora čiastočných úväzkov, podpora flexibilného pracovného času, podpora firemných škôlok, podpora domáceho vzdelávania, podpora prirodzených komunít, podpora spoločenského uznania matiek, neexistuje kampaň na ocenenie žien, ktoré robia tú najťažšiu a najobetavejšiu prácu, že vychovávajú deti a obetujú sami seba, čím sa vlastne znova dokazuje, že moderný feminizmus klame ženy a mediálne balamutí mocných mužov v politike.
V Európe vzniká evanjelizačná iniciatíva Ardens Missionary po vzore amerického projektu FOCUS, ktorý je skvelý a priniesol veľa ovocia, čo nám na Slovensku kladie otázku, či začneme ďalší projekt, alebo si konečne priznáme náš národný kardinálny problém – nepochopenie podstaty problému – a zreformujeme univerzitné pastoračné centrá.
So sviatkami Veľkej noci zosilnela v éteri aj téma konverzií na kresťanstvo v západnej Európe i USA. Počty dospelých krstencov skutočne stúpajú a Bohu vďaka za to. V mainstreamových médiách západného sveta sa debatuje o tom, čo spôsobuje tento návrat k duchovnosti. Je to dosť jasné. V spoločnosti, ktorá ponúka podpriemerný život a jalové hodnoty, sa rozumne zmýšľajúci človek so srdcom na správnom mieste rozhodne pre niečo, čo mu dáva zmysel života. Cirkev – a my všetci – by mala tieto znamenia čias pochopiť a zapracovať na tom, aby sa to multiplikovalo.
Akokoľvek to všetko je, autor tejto rubriky vyslovuje spoločne s Tertuliánom, že o nejaký čas bude tak či tak žriedlom kresťanstva subsaharská Afrika. A to budú veci.
* * *
Ale to, čo sa deje kade-tade po svete, vôbec nie je pre nás podstatné. Prosím, čítajte ďalej.
Spomenutú konverziu som videl na vlastné oči, keď som sa stal počas ostatnej Veľkej noci krstným otcom dospelého človeka, ktorý sa rozhodol pre život s Kristom. Žiadne mystické zážitky, žiadne zjavenia. Len obyčajné stretnutie s kresťanmi, zvedavosť, hľadanie zmyslu života a následne intelektuálna poctivosť, štúdium toho, čo kresťanstvo vlastne je.
Bol to mladý muž, ktorý žil život tohto sveta, a tento mu prestal dávať zmysel. Pán Boh spojil jeho cestu s kresťanmi cez úplne obyčajné ľudské záležitosti. Slovo dalo slovo, rozhovory sa predlžovali, jedného dňa prišiel na svätú omšu.
Prešli dva roky a na veľkonočnú sobotu sme stáli v chráme, kde on na výzvu biskupa svojimi ústami vyznal: „Verím.“ Bol to najkrajší moment môjho života. Sklonil hlavu nad krstiteľnicou a prijal nový život.
Preto nemôžem nevyužiť príležitosť a sprivatizujem si jednu stránku tohto časopisu. V duchu podobenstva o dobrom pastierovi zanechávam 99 tém a píšem o jednej, ktorá navonok nemusí byť pre nikoho zaujímavá. Prosím ctených čitateľov o modlitbu za nášho nového brata, pretože bol stratený a našiel sa, túlal sa svetom a našiel domov. Nech sa dnes, prosím, čitatelia časopisu Verbum zaradujú s Božím kráľovstvom.
S dovolením, je mi absolútne jedno, čo všetko sa dialo v druhom kvartáli 2026.
Pre nebo bol len o jednom človeku a nech je to zaznamenané v tlači.
Druhý kvartál bol len o jednej duši, nie je nič dôležitejšie na svete.
Kámo, milovaný Boží syn, vitaj doma.

