Foto: filmpotopa.sk

Potopa

Koncom minulého roka prišiel do kín film Potopa. Potopa symbolizuje okrem Božieho trestu za hriechy aj zánik starého sveta a nový začiatok. A v tomto zmysle film trafil dobu, napriek tomu, že jeho dej sa odohráva v 80. rokoch minulého storočia.

Námet filmu je jednoduchý: Rusínsku dedinu na východe Slovenska čaká vysťahovanie a zatopenie kvôli výstavbe nádrže Starina. Film na pozadí tejto udalosti rozohráva rodinnú drámu otca a dospievajúcej dcéry, ktorí sa musia vyrovnať zo stratou domova. Kým otec sa so stratou domova nevie zmieriť, dcéra túto stratu prežíva ľahostajne a blížiacu sa zmenu vníma ako príležitosť splniť si svoj mladícky sen – stať sa pilotkou. Láska k domovu a tradícia sa zrážajú s túžbou dospievajúceho človeka vykročiť do sveta. Stavba priehrady zasiahne nepredvídateľne do ich konfliktu a ponúkne obom aktérom príležitosť na vnútornú premenu. 

Film Potopa režiséra Martina Gondu natočený v rusínskom jazyku považujem za výnimočný počin. Má silný príbeh (okrem Gondu sa na scénari podieľali aj Dominika Udvorková a Martin Šuster), výborné herecké výkony, ale najmä autenticky zobrazuje človeka v jeho zraniteľnosti, slabosti, ale i tichom hrdinstve. Potopa je film hlboko ľudský a nadčasový. A čo je obzvlášť svieže a vzácne, je neideologický. Jeho autori nepodľahli pokušeniu vložiť do príbehu z čias neskorého komunizmu ideologické pohľady súčasnosti.

Otec Saša (hrá ho herec rusínskeho divadla Jozef Pantikláš) je zakorenený v životnom štýle neskorého socializmu. Ten charakterizuje stabilné zamestnanie vo fabrike, ktoré umožňuje venovať sa aj rodine, domu či záhrade. O tento poriadok prichádza, keď musí predčasne odísť na invalidný dôchodok a to ešte netuší, že zakrátko bude musieť opustiť aj svoje rodisko. Na postave otca je cenné, ako jeho charakter ukazuje zmysel pre tradíciu a lásku k domovu. K miestu, ktoré má rád, kde sa narodil, kde pozná ľudí, kde má vzťahy, kde mu najlepšie rozumejú po rusínsky. 

Jeho morálny a kultúrny horizont je zároveň veľmi obmedzený. Nevie prijať, že pre jeho dospievajúcu dcéru je jeho životný priestor priúzky. Intuitívne chápe, že jej plány (ísť študovať do mesta) znamenajú v podstate koniec tradície vidieckeho spôsobu života, ktorý dáva zmysel jeho životu, zároveň tieto svoje obavy nie je schopný vyjadrovať inak ako cez otcovskú autoritu a tvrdohlavosť.

Tento obsah je prístupný len registrovaným používateľom s aktívnym členstvom.

Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, spôsob registrácie, získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.

Máte predplatné? Prihláste sa tu

Text bol odvysielaný v relácii Glosa týždňa na Rádiu Devín v stredu 11. februára 2026.

Juraj Šúst

Juraj Šúst vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite. Od roku 2011 je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa a riaditeľom Inštitútu Ladislava Hanusa. Stojí za festivalom Hanusove dni. Je šéfredaktorom časopisu Verbum a dramaturgom publicistickej relácie STVR Do kríža. Angažuje sa ako pro-life aktivista. Je ženatý, s manželkou Lenkou má sedem detí.

Zobrazit viac od autora


Ďalšie texty z rubriky

Čo spojilo dominikánskeho biskupa a mladého moslimského šoféra? Pozrite si...
Studne mútne zatiaľ zožali mnohé oprávnene pochvaly. Cieľ, ktorý Peter...

Najčítanejšie za posledný mesiac

Tento článok sme pre vás odomkli

Ak si toho chcete prečítať viac vyberte si jedno z platených členstiev.

Prihláste sa na odber newslettra

Inšpiratívny obsah • Raz mesačne • Bez spamu

Získajte pravidelné novinky Verbum priamo do vášho e-mailu. Buďte medzi prvými, ktorí sa dozvedia o nových článkoch, rozhovoroch, duchovných inšpiráciách a podujatiach.