Koncom minulého roka prišiel do kín film Potopa. Potopa symbolizuje okrem Božieho trestu za hriechy aj zánik starého sveta a nový začiatok. A v tomto zmysle film trafil dobu, napriek tomu, že jeho dej sa odohráva v 80. rokoch minulého storočia.
Námet filmu je jednoduchý: Rusínsku dedinu na východe Slovenska čaká vysťahovanie a zatopenie kvôli výstavbe nádrže Starina. Film na pozadí tejto udalosti rozohráva rodinnú drámu otca a dospievajúcej dcéry, ktorí sa musia vyrovnať zo stratou domova. Kým otec sa so stratou domova nevie zmieriť, dcéra túto stratu prežíva ľahostajne a blížiacu sa zmenu vníma ako príležitosť splniť si svoj mladícky sen – stať sa pilotkou. Láska k domovu a tradícia sa zrážajú s túžbou dospievajúceho človeka vykročiť do sveta. Stavba priehrady zasiahne nepredvídateľne do ich konfliktu a ponúkne obom aktérom príležitosť na vnútornú premenu.
Film Potopa režiséra Martina Gondu natočený v rusínskom jazyku považujem za výnimočný počin. Má silný príbeh (okrem Gondu sa na scénari podieľali aj Dominika Udvorková a Martin Šuster), výborné herecké výkony, ale najmä autenticky zobrazuje človeka v jeho zraniteľnosti, slabosti, ale i tichom hrdinstve. Potopa je film hlboko ľudský a nadčasový. A čo je obzvlášť svieže a vzácne, je neideologický. Jeho autori nepodľahli pokušeniu vložiť do príbehu z čias neskorého komunizmu ideologické pohľady súčasnosti.
Otec Saša (hrá ho herec rusínskeho divadla Jozef Pantikláš) je zakorenený v životnom štýle neskorého socializmu. Ten charakterizuje stabilné zamestnanie vo fabrike, ktoré umožňuje venovať sa aj rodine, domu či záhrade. O tento poriadok prichádza, keď musí predčasne odísť na invalidný dôchodok a to ešte netuší, že zakrátko bude musieť opustiť aj svoje rodisko. Na postave otca je cenné, ako jeho charakter ukazuje zmysel pre tradíciu a lásku k domovu. K miestu, ktoré má rád, kde sa narodil, kde pozná ľudí, kde má vzťahy, kde mu najlepšie rozumejú po rusínsky.
Jeho morálny a kultúrny horizont je zároveň veľmi obmedzený. Nevie prijať, že pre jeho dospievajúcu dcéru je jeho životný priestor priúzky. Intuitívne chápe, že jej plány (ísť študovať do mesta) znamenajú v podstate koniec tradície vidieckeho spôsobu života, ktorý dáva zmysel jeho životu, zároveň tieto svoje obavy nie je schopný vyjadrovať inak ako cez otcovskú autoritu a tvrdohlavosť.
Tento obsah je prístupný len registrovaným používateľom s aktívnym členstvom.
Časopis Verbum tvoríme pre ľudí, ktorí majú záujem o kvalitné čítanie a diskusiu. Chceme totiž budovať komunitu čitateľov, ktorí budú spolu s nami tvorcami kultúry a kultúrnosti. Vyberte si, prosím, spôsob registrácie, získate tak prístup k zamknutým textom a dozviete sa o našich novinkách ako prví.
Text bol odvysielaný v relácii Glosa týždňa na Rádiu Devín v stredu 11. februára 2026.

