Bryan Houghton (1911 – 1992) bol anglický katolícky kňaz, konvertita z bohatej anglikánskej rodiny a tiež spisovateľ. Od vysviacky v roku 1940 slúžil v dvoch farnostiach neďaleko Londýna. Pre osobný nesúhlas s liturgickou reformou v roku 1969 z pastorácie odišiel a usadil sa v južnom Francúzsku, kde s povolením miestneho biskupa až do svojej smrti slúžil tradičnú, predkoncilovú liturgiu, ktorej obhajobe venoval aj svoje skromnejšie, ale o to zaujímavejšie literárne dielo.

V českom jazyku už vyšli všetky tri jeho nosné knižné diela – v roku 2018 román Juditin kříž,((HOUGHTON, Bryan. Juditin kříž. Nová Ves pod Pleší : Hesperion, 2018.)) v ktorom sa kriticky pozeral na pokoncilové zmeny očami Judith, konvertitky, ktorá sa privydá do starej anglickej katolíckej rodiny; v roku 2020 epištolárny román Mitra a hůl,((HOUGHTON, Bryan. Mitra a hůl. Nová Ves pod Pleší : Andrej Kutarňa – Edice ASK, 2020. Túto knihu som recenzoval v skoršom čísle tohto časopisu (Verbum, 2021, roč. 32, č. 1, s. 144 – 148).)) ktorý sleduje pár mesiacov života fiktívneho biskupa Edmunda Forestera z vymyslenej anglickej diecézy v Stamforde; a konečne v roku 2023 aj autorovo finálne dielo, jeho, ako sám napísal, náboženské pamäti Zbytečný kněz s podtitulom Autobiografie liturgického exulanta.

Ako vyplýva aj z autorovho zarámcovania, kniha sa sústreďuje na náboženského aspekty jeho života, a to už od detstva. Prvá kapitola mapuje jeho prvých 23 rokov života od narodenia až po konverziu na katolícku vieru. Bryan Houghton vyrastal v protestantsko-agnostickom prostredí, avšak už od útleho detstva mal rôzne kontakty s katolíckym náboženstvom, napríklad cez katolíckych susedov či katolícke služobníctvo v ich domácnosti. Ďalšie kontakty s katolicizmom prišli skrz štúdium na školách vo Francúzsku, kde Houghton strávil značnú časť detstva. Neskôr pokračovali aj počas jeho štúdia na Oxforde. Tam vďaka angažovaniu sa vo Francúzskom klube spoznal francúzskeho spisovateľa Stanislasa Fumeta. Ako Houghton píše, bol to „prvý katolík, s ktorým som sa stretol, ktorý bol katolíkom z čisto náboženských dôvodov – s politikou, kultúrou či so sociológiou to nemalo nič spoločné“. Mladý Houghton však neopúšťal rodnú anglikánsku vieru ľahko. Zlomovým momentom bolo, keď jednu nedeľu na jeseň roku 1933 navštívil anglikánsku bohoslužbu a následne po tom, ako v dôsledku zamyslenia zabudol vystúpiť na svojej autobusovej zastávke, aj katolícku svätú omšu. Tento kontrast v ňom vzbudil pochopenie, ktorého sa držal celý život a ktoré ho definitívne nasmerovalo do Katolíckej cirkvi: „Anglikánska bohoslužba bola pripomienkou Kristovho utrpenia za naše vykúpenie. (…) Naproti tomu svätá omša bola úkonom božským. (…) Svätá omša bola liturgiou, v ktorej koná Boh, nie ľudia.“ Bryan Houghton bol prijatý do Cirkvi 21. februára 1934.